Podcast:
Za koho kráčam?
Milí priatelia!
Cestoval som prednedávnom autom, a zo zvyku som si v rádiu pustil dopravné správy. Popri upozorneniach na uzávery, práce na ceste či kolóny v určitých úsekoch, ma zaujala nezvyčajná poznámka redaktora: na tej a tej ceste „kráča Vilkov otec, prechádzajte opatrne“. Hm, pomyslel som si, milé. Niektorí zrejme poznáte jeho príbeh. Ide o otca malého syna, Vilka, ktorý má zriedkavé závažné genetické ochorenie, a nádej na vyliečenie síce existuje, no vyžaduje si vysoké finančné náklady. Nuž jeho otec, mladý muž, sa rozhodol v apríli putovať peši naprieč Slovenskom, aby našiel dobrých ľudí, ktorí by prispeli na liečbu jeho syna. Prešiel z Košíc až do Bratislavy. No a tentokrát sa vybral na púť do Levoče, aby prosil za uzdravenie syna. Tiež peši.
Správa o Vilkovom otcovi z dopravného servisu rádia vo mne zarezonovala. Cítil som voči tomu mladému mužovi, ktorý je známy viac podľa mena svojho syna, ako podľa svojho vlastného, vnútorný obdiv. Podstupuje námahu cesty „za“ niekoho. Povzbudzujúca otcovská láska, čo stvárňuje priority.
Sme na začiatku tak trochu „cestovateľského“ obdobia. Mnohí cestujú na dovolenky, za oddychom. Neraz s celou rodinou, s deťmi. A tá cesta za hranice všedných dní sa pre mnohých tiež stáva určitou obetou, keď sa – najmä rodičia – snažia poskytnúť svojim ratolestiam pekný zážitok leta. Aj za cenu vlastného pohodlia; takže po takej dovolenke si potrebujú sami oddýchnuť.
Prichádzajú mi na um i farské či misijné tábory s mladými, s deťmi či rodinami, ktoré v letných mesiacoch organizujú naši spolubratia po celom Slovensku – s vysokoškolákmi i v zahraničí –, ako i mnohí animátori, ktorí sú ochotní im pomáhať. Všetko je to kráčanie, angažovanie sa „za“ niekoho iného. Rád by som im zo srdca všetkým vyjadril obdiv a úctu. Pomáhajú nám v letnom „oddychovom“ období si uvedomiť, že životom nemožno kráčať len „za seba“. Teda vlastne možno, ale veľmi to zužuje jeho zmysel. Život nachádza svoju hĺbku v „kráčaní za niekoho“.
Iným, a nie menej hodnotným spôsobom nám to ukázali naši vierozvestovia, sv. Cyril a Metod, ktorých sviatok slávime na začiatku leta. Vydali sa z rodného Solúna, aby priniesli evanjelium v zrozumiteľnej reči našim dávnym predkom. Zanechali „komfortnú zónu“, aby šli v ústrety neznámemu, námahám a neraz i neprijatiu. Nekráčali pritom za seba, ale za Krista a jeho evanjelium… a za ľud, ktorému dobrú zvesť prinášali. Ako napríklad vtedy, keď kráčali do Ríma, aby pred najvyššou autoritou Cirkvi obhájili jazyk, v ktorom zrozumiteľne ohlasovali slovo života a spásy.
Vilkov otec, animátori letných misijných táborov a prázdnin, i sv. Cyril a Metod nám na začiatku prázdnin dávajú podnet zamyslieť sa, celkom osobne, „za koho“ kráčam životom ja. A možno tiež, „za koho chcem kráčať“ – trebárs naprieč letom, ktoré je pred nami …a, vôbec, kráčam?
Priatelia, požehnané kráčanie letom spolu s Ježišom, ktorý nám prisľúbil, že bude s nami po všetky dni (porov. Mt 28,20), teda leto nevynímajúc!
P. Marek Vaňuš SVD
FOTO: AI vizualizácia
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
