Dejiny (03): MISIJNÝ DOM MATKY BOŽEJ V NITRE NA KALVÁRII

Podcast:

Veľmi dôležitý pri šírení povedomia o reholi bol apoštolát povolaní, podporovaný tlačovým apoštolátom, ktorý začali verbisti v Močenku. Z roka na rok prinášal väčšie ovocie. Mladí chlapci prichádzali vo veľkom počte do misijného domu a žiadali o prijatie za chovancov. Zdalo sa, že myšlienka misijného dorastu z Československa pre prípravu budúcich misionárov bola skutočne dobrým rozhodnutím. I preto predstavení misijného domu v Močenku začali, s vedomím a podporou provinciála východonemeckej provincie pátra Vormanna SVD, uvažovať o otvorení ďalšieho misijného domu.

Ako v prípade Misijného domu Sedembolestnej Panny Márie v Močenku, pomoc v novom projekte prišla opäť od biskupa Kmeťka. Spoločnosti ponúkol do správy kostol Matky Božej v Nitre na Kalvárii. Už v tom čase to bolo významné pútnické miesto, ktoré sa v nasledujúcich rokoch stalo ešte známejším a vyhľadávanejším. Vedľa kostola stál malý kláštor. Ten však ani pri najlepšej vôli taktiež nemohol postačiť na ubytovanie desiatkam študentov, ktorých počet neustále rástol. Východisko, aspoň dočasné, ponúkol opäť biskup Kmeťko. Ako dar a pomoc misiám realizoval rekonštrukciu a nadstavbu starého nazarénskeho kláštora, ktorý sa nachádzal hneď vedľa kostola. Už stojace prízemie kláštora sa rozšírilo o ďalšie podlažie a rozšírilo sa i do dĺžky, čím bola vytvorená väčšia kapacita pre ubytovanie rehoľníkov a chovancov. Financie k prestavbe poskytol biskup, avšak k tomuto dielu pozval i jemu zverených veriacich v diecéze.

K 15. augustu 1925 vydal tlačou výzvu, v ktorej sa prihovoril svojim veriacim. Hneď v úvode listu biskup Kmeťko poukázal na identitu – „Katolíci!“ a etnicitu „Slováci!“ tých, v ktorých veril a na koho pomoc sa spoliehal, čím chcel osobne vyzdvihnúť národnostný princíp ako jeden zo základných prvkov a pilierov duchovnej tradície Slovenska. Reflektujúc udalosti rokov 1923 až 1925 konštatoval svoju osobnú vďačnosť, no i vďaku rehoľníkov verbistov, za dary a ochotu napomôcť otvoreniu Misijného domu Sedembolestnej Matky Božej v Močenku v roku 1923. Poukázal na aktuálnu potrebu zapojiť sa do podpory výstavby nového misijného domu. Podľa jeho slov nešlo len o túžbu biskupa a rehoľníkov, ale predovšetkým o dodržanie evanjeliového príkazu a splnenie poslednej vôle Krista „Choďte teda, učte všetky národy […], ktorý zaväzuje.“

V liste (letáku) hovorí o naliehavej potrebe rozšírenia kláštora pred príchodom misionárov, k čomu mali poslúžiť i drobné dary veriacich. Predstavil aj víziu zriadiť v budove nového misijného domu misijné múzeum. Časť budovy mala slúžiť ako exercičný dom. Teda budova by slúžila nielen členom Spoločnosti Božieho Slova a jej dorastu, ale i veriacim, ktorí by tento dom mohli navštevovať spoločne s rodinami, poprípade vykonať si duchovné cvičenia.

V závere vyzval čitateľov:

„Katolícki Slováci! V mene prvého misionára, Pána Ježiša, v mene prvých misionárskych chovancov – Slovákov a ich predstavených, v záujme premnohých poblúdených nespočetných bratov a úbohých pohanov obraciame sa k Vám a prosíme Vás, aby ste neodopreli pomoc tomuto vznešenému a svätému dielu! Ste síce zväčša chudobní, obťažení mnohými ťarchami, avšak nezabúdajte, že to málo, čo môžete dať, bude Vám mnohonásobne odmenené od Toho, ktorý si nič tak nežiada, ako aby všetky národy čím prv boly sjednotené v jeho sv. Cirkvi.“ (Nitra, 15. augusta 1925)

Takto sa uskutočnil definitívny krok k uvedeniu Spoločnosti Božieho Slova do Československa a do povedomia ešte širšej verejnosti. Prechodu rehoľníkov z Maduníc do Močenka nasledovalo rozšírenie pôsobenia do mesta, ktoré bolo nezmazateľne späté s cyrilometodejskou tradíciou, Veľkou Moravou, či prvým biskupstvom na našom území.

Výzva diecézneho biskupa neostala bez patričnej odpovede v radoch veriacich. Vďaka darom obetovaných na tento úmysel sa mohli prví pátri, bratia a misijní chovanci už 2. septembra 1925 presunúť z Močenku do Nitry. Do Nitry ich priviezlo nákladné auto. K prvým obyvateľom nového misijného domu, ktorý bol zverený pod patronát Matky Božej, podobne ako kostol na Kalvárii, patrili pátri A. Florián, J. Fajkus a J. Rosner. Spolu s nimi prišli do Nitry rehoľní bratia Ľudovít, Egid, o čosi neskôr ešte brat Alfonz. Prvotnú komunitu dotvárali traja postulanti a 13 chovancov.

Príchod verbistov do Nitry na Kalváriu bol vzhľadom na vtedajšie podmienky a sociálnu situáciu veľkolepý. Rehoľníkov uvítali veriaci nápisom „Blahoslavení, ktorí prichádzajú v mene Pánovom.“ Súčasťou uvítania bola i kapela z Mlynáriec, ktorá dotvárala kolorit srdečného prijatia. Oficiálne uvítal rehoľníkov dolnomestský farár, prepošt Koloman Szmida. Po uvítaní pred bránou nasledoval vstup do chrámu a jeho, i keď zatiaľ nie oficiálne, zverenie a prevzatie do správy. Pred kostolom uvítali rehoľníkov obyvatelia slovenskej národnosti, vo vnútri nasledovalo privítanie i od maďarsky hovoriaceho obyvateľstva. Naň odpovedal vopred pripraveným príhovorom v maďarčine P. Rosner. Tento krok maďarsky hovoriacich veriacich milo prekvapil. I v tomto, dalo by sa možno povedať pre niekoho ústretovom prístupe, je možné vnímať charizmu misionárov, ktorí sa chcú, ba možno ako svoju povinnosť vnímajú potrebu prihovoriť sa veriacim v jazyku, ktorému rozumejú.

Prístavba a nadstavba nového misijného domu neboli ešte úplne ukončené ani v čase príchodu jeho prvých obyvateľov. Ešte stále prebiehali práce na prízemnom podlaží a poschodí. Ani schodisko, ktorým by sa prví obyvatelia domu dostali do svojich izieb, nebolo funkčné a ako spomína páter Rosner: „[…] chodili sme po rebríku hore.“ Izby boli síce až na podlahu hotové, avšak nemali žiadne zariadenie – dokonca ani postele. Ani kuchyňa nebola ešte hotová a tak rehoľný brat – kuchár – varil nie v dome, ale vonku pred kláštorom, na provizórnom sporáku. I preto, vidiac situáciu, poskytol biskup Kmeťko pátrom i chovancom k ubytovaniu na necelé dva týždne svoj priestor v diecéznom seminári.

Len šesť dní (8. septembra) po príchode verbistov na Kalváriu sa v pútnickom kostole konala slávnosť Narodenia Panny Márie. Jej slávnostným celebrantom a kazateľom bol biskup Kmeťko. Po sv. omši sa konalo slávnostné vovedenie rehole verbistov do diecézy a do misijného domu, ktorý Spoločnosť Božieho Slova prevzala ako i posviacka nových a zrekonštruovaných častí kláštora.

S novým misijným domom, ktorý síce po dokončení spĺňal všetky očakávania na zabezpečenie ubytovania, formácie a vyučovania misijného dorastu, sa však mohlo kapacitne počítať nanajvýš len na niekoľko rokov. Počet záujemcov o štúdium a formáciu v Spoločnosti Božieho Slova stále narastal, a tak sa rok po príchode do Nitry museli predstavení rehole i miestny biskup zaoberať problematikou rozšírenia priestorov misijného domu. To so sebou nakoniec prinieslo výstavbu impozantného domu, ktorý sa ešte pred samotnou výstavbou stal známym v mysli i srdci samotného biskupa a veriacich v slovenskej časti Československa. Misijné dielo tak na Slovensku napredovalo rýchlymi krokmi vpred. S prípravami na stavbu Misijného domu Matky Božej v Nitre na Kalvárii sa začalo v roku 1926, kedy bol posvätený základný kameň stavby a začali výkopové práce. Samotné stavebné práce boli realizované od júna 1927. Dom bol dokončený v roku 1928. Jeho posviacka sa konala 4. novembra 1928.

Do roku 1927 boli misijné domy v Močenku a Nitre súčasťou Nemeckej východnej provincie so sídlom v Mödlingu. V roku 1927 zriadil Generalát v Československu samostatnú Régiu. Za prvého regionála, so sídlom v Nitre, bol menovaný páter Ján Fajkus. Zriadením Régie a dokončením nového Misijného domu začala nová kapitola pôsobenia Spoločnosti Božieho Slova v Československu.

Samostatná Slovenská provincia Sedembolestnej Panny Márie bola vyhlásená 27. marca 1942 na zasadnutí Generálnej rady v Ríme. Za prvého provinciála bol menovaný páter Ján Fajkus.

Spracované podľa:

Gerboc, Tomáš: Spoločnosť Božieho Slova v Československu počas komunistického režimu v rokoch 1948 – 1968. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 256 strán. ISBN 978-80-8191-333-4