Milí priatelia, my, misionári verbisti slávime v roku 2023 úžasné jubileum – sté výročie príchodu prvých verbistov na Slovensko, resp. do Československa. V rámci tohto jubilejného roku vám prinášame i tento pohľad na dejiny rehole. Prečítať a vypočuť si ho môžete na našej webovej stránke a taktiež i na podcastových kanáloch a v aplikáciách, ktoré denne používate. Veríme, že vás poznanie našich dejín zaujme a povzbudí. Dejiny predsa neslúžia len poznaniu minulosti, ale majú byť i pomocou pri reflektovaní toho, čo práve žijeme. „Nech [teda] žije Svätý Trojjediný Boh v našich srdciach i v srdciach všetkých ľudí.“ – ako v minulosti, tak i dnes.
Podcast:
Rehoľno-misijná kongregácia – Spoločnosť Božieho Slova (lat. Societas Verbi Divini, skratka rehole SVD, ľudový názov: misionári, verbisti, misionári verbisti, šteylskí misionári), i napriek časovo nie dlhému pôsobeniu vo svete v konaní misijného apoštolátu, patrí k reholiam, ktoré od svojho vzniku až do súčasnosti zažívajú neustály progres. Jej členovia pôsobia v desiatkach štátov na všetkých kontinentoch sveta.
Spoločnosť Božieho Slova založil v roku 1875 v Holandsku (15. augusta 1875 v mestečku Steyl, v prihraničnej oblasti s Nemeckom) diecézny kňaz, dnes už svätý Arnold Janssen. Z Misijného domu sv. Michala v meste Steyl sa pôsobenie rehole rozšírilo do mnohých krajín Európy a v priebehu nasledujúcich desaťročí i do desiatok krajín sveta.
Po vzniku (prvej) Československej republiky v roku 1918 sídlila najbližšia provincia SVD v Rakúsku, kam odchádzali Slováci do formácie, na filozofické a teologické štúdiá. Predovšetkým Misijný dom sv. Gabriela v Mödlingu pri Viedni a Misijný dom Sv. Kríža v sliezskej Nyse, o ktorých sa dobré zvesti dostali na územie neskoršieho Slovenska ešte v čase existencie Rakúsko-Uhorskej monarchie, boli známe výchovou dorastu pre zahraničné misie, ale i duchovnými cvičeniami. Týchto sa zúčastňovali mnohí kňazi z viacerých diecéz monarchie i neskoršieho Československa.
Na duchovné cvičenia do Mödlingu chodievali, okrem iného, aj neskorší slovenskí biskupi Karol Kmeťko, Ján Vojtaššák, Andrej Škrábik, či Michal Bubnič. Môžeme tak predpokladať, že dielo Arnolda Janssena ich natoľko zaujalo, že sami vo svojich diecézach, neskôr ako biskupi, podporovali činnosť verbistov tak materiálne, ako aj duchovne a osvetovo. Dôkazom toho sú i publikácie, ktoré boli misiám a Spoločnosti Božieho Slova z ich strany venované. Biskup Karol Kmeťko napísal dvojzväzkové dielo Svetové misie a biskup Andrej Škrábik publikáciu Misijným svetom.
V priebehu roku 1923 sa pátri a bratia Spoločnosti Božieho Slova usadili v Československu práve na území Slovenska. Ich prvým pôsobiskom sa stali Madunice a môžeme konštatovať, že v rámci ČSR sa stali viac-menej slovenským špecifikom.
Priekopníkom medzi verbistami na území vtedajšieho Československa bol páter Pavol Šebesta, ktorý ako misionár pôsobil v Afrike. Po návrate do Európy pôsobil v Mödlingu, odkiaľ bol vyslaný do Bratislavy (v roku 1921), kde mal niekoľko prednášok o misiách všeobecne i misiách afrických. Počas pobytu v Bratislave sa mu podarilo nakontaktovať na niekoľkých misijných horliteľov, ktorí mu pomohli zorganizovať jesennú misijnú animáciu v mestách a mestečkách od Bratislavy po Trnavu na jeseň 1921. Svoj prednáškový cyklus ukončil v Maduniciach, kam ho na faru pozval vtedajší farár – dekan Michal Bubnič, ktorý mal záujem o založenie misijného domu pre Slovensko. Ako spomína páter Šebesta: „On [dekan Bubnič] bol mimoriadne oduševnený pre túto myšlienku a naliehal na mňa, aby som posúril založenie misijného domu na Slovensku.“ Následne dekan Bubnič zorganizoval stretnutie s vtedajším nitrianskym biskupom K. Kmeťkom, ktorý bol taktiež nadchnutý misijnou činnosťou Spoločnosti a jej tlačovým apoštolátom.
V roku 1922 mal páter Šebesta ďalšie prednášky o misiách a reholi verbistov predovšetkým v Nitre a na Považí. Bol v častom kontakte s dekanom Bubničom i biskupom Kmeťkom. Na naliehanie dekana Bubniča sa páter Šebesta snažil založiť aspoň provizórny dom na Slovensku. Stalo sa tak v Maduniciach.
Šebesta oznámil úmysly dekana Bubniča a podporu biskupa Kmeťka spolurodákovi Albertovi Floriánovi a následne i provinciálovi Nemeckej východnej provincie pátrovi Franzovi Vormannovi. On informoval generálneho predstaveného Wilhelma Giera. Obaja súhlasili s rozšírením misijného pôsobenia za účelom získavania nových povolaní pre misie z Československa.
Pred Vianocami 1922 provinciál Vormann oslovil pátra Floriána, zdržiavajúceho sa v Nyse, aby čo najskôr vycestoval na Slovensko, do Maduníc. Stalo sa tak 29. decembra 1922, kedy pricestoval vlakom do Leopoldova, kde ho na železničnej stanici vyzdvihol dekan Bubnič. V nasledujúci deň začal páter Florián svoje pôsobenie v Maduniciach. Od dekana (ktorý onedlho vycestoval do Spojených štátov) prebral faru i správu kostola.
Pred svojím odchodom však napísal dekan Bubnič list, v ktorom sa obrátil na kňazov svojho dekanátu s prosbou o pomoc pre misie – o pomoc pre misionárov. Vzhľadom na jeho význam ho uvádzame v celom znení:
„Drahí oltárni (v Kristovi) Bratia!
Dozaista je Vám už známa veľká práca misijná radu „Slova Božieho / Societas Verbi Divini“. Však Vám chodí kalendár „Posol sv. Gabriela“ z Mödlingu. Je to Spoločnosť najsúcejšia pre misie zahraničné medzi pohanmi. Niektorí z Vás iste už aj boli v Mödlingu na Sv. exercíciách. Len raz tam ísť a pozrieť si to veľké dielo a kňaz stojí okúzlený.
Úctivo Vám dávam na vedomie, že – keď sa bude ľúbiť Božej Prozreteľnosti a my sa tiež pričiníme – vybudujú si kláštor aj na Slovensku. Do toho času, až sa to stane, na ich prosbu, som im prepustil ja moju celú faru, moje zariadenie i dôchodok. Madunická fara je ale tak skromná, že tá moc nepomôže. Prineste aj vy nejakú obetu. Keď nás bude viac, pomôžeme. Prvá pomoc je vždy najmilšia a najpotrebnejšia. Prosím Vás, upozornite aj Váš veriaci ľud a rozpoveďte mu tento pre Kat. Slovákov tak vážnu vec. Teraz na sviatok Troch kráľov je priam nariadená ofera na tieto misie. Povzbuďte ľud a pošlite im potom z toho jednu značnú čiastku sem na adresu farského úradu do Maduníc, pošta Leopoldov. Taktiež, keď žiadate prednášku o misiách so svetelnými obrazmi, povolajte ich. Už bývajú v Maduniciach.
Vy, ktorí ste neďaleko Maduníc, proste ľud, aby pomáhal aj inakším spôsobom na Missionárov. Váš brat v Kristu Bubnič, dekan.“
Spoločnosť teda začala svoje účinkovanie v Maduniciach koncom roku 1922. Začiatkom roku 1923 prišli za pátrom Floriánom ďalší spolubratia. Boli to rehoľní bratia Ignác František Pacák (z Čiech) a Modestus F. Grűβ (zo Slovenska). Za nimi došiel ako pomoc páter Ján Česla (rodák z Moravy), ktorý mal na starosti pastoráciu mládeže. A práve z tohto, i keď len krátkeho pôsobenia v Maduniciach pochádzal i prvý misionár verbista vyslaný už zo Slovenska na misie – páter Gejza Holobradý, ktorý pôsobil na Filipínach. Madunice sa stali miestom, odkiaľ predstavovali Spoločnosť, jej činnosť a hľadali nové, vhodnejšie miesto na svoje ďalšie pôsobenie. Urýchlila to i skutočnosť, že v samotnej farnosti došlo k zmene. Dekan Bubnič bol preložený za farára do Topoľčian a Madunice dostali nového kňaza. Verbisti začali hľadať nové pôsobisko, ktoré by viac vyhovovalo misijnému poslaniu a plánu výchovy dorastu pre misie.
Spracované podľa:
Gerboc, Tomáš: Spoločnosť Božieho Slova v Československu počas komunistického režimu v rokoch 1948 – 1968. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 256 strán. ISBN 978-80-8191-333-4
Popis fotografií:
A Historická pohľadnica Misijného domu St. Gabriel v Mödlingu
B Spoločná fotografia po slávnosti zloženia doživotných rehoľných sľubov v Misijnom dome St. Gabriel v Mödlingu
C Spoločná fotografia študentov v Misijnom dome St. Gabriel v Mödlingu
D List dekana Bubniča kňazom
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
