NAŠA MISIA – MISIJNÝ OKTÓBER 2020

DRAHÍ MISIJNÍ DOBRODINCI, DRAHÍ PRIATELIA MISIÍ.
Takto pred rokom sme slávili Mimoriadny misijný mesiac s témou: „Pokrstení a poslaní: Kristova Cirkev na misiách vo svete“. Zdá sa, že ten čas ubehol veľmi rýchlo, pretože po roku opäť je tu misijný mesiac október. Bolo by veľmi zaujímavé prehodnotiť, ako sme prežili minuloročný misijný mesiac, a zároveň každý deň až do dnešného, ako sme sa vcítili do témy, že sme pokrstení a zároveň našou úlohou stále je, aby sme v mene Ježiša Krista cítili, že sme poslaní ohlasovať evanjelium, čo v praktickom bežnom živote znamená žiť vo Svetle a v Pravde.

Liturgickou spomienkou sv. Terézie z Lisieux, vyhlásenej za patrónku misií, ktorú Cirkev slávi 1. októbra, sa začína misijný mesiac. Keďže 7. októbra máme liturgickú spomienku na Ružencovú Pannu Máriu, zároveň je tento mesiac mesiacom posvätného ruženca, o ktorom pápež František v jednom svojom rozhovore povedal, že ruženec je modlitba, ktorá vždy sprevádza jeho život, a takisto je to modlitba jednoduchých a svätých ľudí… je to modlitba, ako sám povedal „môjho srdca“. V posolstve k tohtoročnému svetovému dňu misií Sv. Otec František píše, že „v tomto roku poznačenom utrpením a výzvami spôsobenými pandémiou covidu19, toto misijné úsilie celej Cirkvi napreduje vo svetle slov, ktoré nachádzame v rozprávaní o povolaní proroka Izaiáša: Hľa tu som, pošli mňa. (Iz 6,8). Zakaždým znovu odpovedajúc na Pánovu otázku: Koho mám poslať?“ Pápež František pokračuje: „Ako učeníkov v evanjeliu, aj nás zasiahla nečakaná zlovestná víchrica.

Uvedomili sme si, že sa nachádzame na tej istej loďke, všetci krehkí a dezorientovaní, no na druhej strane aj dôležití a potrební; všetci sme povolaní veslovať spoločne, všetci odkázaní povzbudzovať sa navzájom. Na tejto loďke… sme všetci. Ako tí učeníci, ktorí jednohlasne a ustráchane volajú, Sme stratení, hynieme! ́ (v. 38), aj my sme si uvedomili, že nemôžeme ísť každý svojou cestou, ale iba spoločne“ (Meditácia na Námestí sv. Petra, 27. marca 2020).Takto nám Sv. Otec chce povedať, aby sme vyšli zo svojho egoistického myslenia a otvorili sa pre osobný vzťah so živým Ježišom, ktorý sa stáva odpoveďou na každodenné naše otázky. „Hľa, tu som, pošli mňa“- mala by byť naša odpoveď na Božie volanie. Cez obetu Ježišovho kríža byť neustále pripravení k darovaniu sa, k službe…Každodenná naša činnosť by mala vychádzať z Ježišovho príkazu: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16,15). Našou misiou podľa pápeža Františka by mala byť výzva vyjsť zo seba samých z lásky k Bohu a blížnemu. Nedávno sa mi dostala do rúk zaujímavá kniha s titulom „Misijný manifest“. V nej všetci autori opisujú podstatu, spôsob a potrebu znovu prehodnotenia nášho kresťanského života, čo bez osobného vzťahu s Kristom, kresťanstvo ako také a misie nemôžu existovať. Bez osobného vzťahu s Kristom nemôžeme hovoriť, že sme Ježišovými učeníkmi, len papierovými katolíkmi. A práve tento osobný vzťah so živým Kristom akoby sa vytrácal z nášho kresťanstva a takto aj základná a dôležitá misia „ísť a hlásať Pravdu“ uberá na sile a sa stráca. Jeden z autorov tejto knihy píše, že: „naša misia bude taká mocná, ako sú naše modlitby. Keď sa spoločne modlíme, keď sa s inými zjednotíme v duchu, vtedy sa stávame malými a Boh začína konať“. Jednoznačne, pretože bez modlitby a bez osobného vzťahu nemôžeme prežívať a byť opravdivými uskutočňovateľmi jeho lásky. Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že: „milovať môžeme iba to, čo poznáme“, a preto je dôležité, aby ľudia spoznali kresťanstvo cez láskavých svedkov! A aké je dôležité, aby boli svedkovia, ktorí milujú svoje povolanie, pretože cezeň získali hlboké a trvalé poznatky.

Hľa, tu som, pošli mňa.

P. Pavol Baláž SVD

Misijný sekretár slovenskej provincie SVD