Osobnosti minulosti

P. Vincent Babin SVD

(01.02.1921, Bánov – 14.02. 2007, Nitra)

Vincent Babin sa narodil 1. februára 1921 v Bánove, okres Nové Zámky, rodičom Vincentovi a Anne, rodenej Šimunkovej. Jeho rodičia mali spolu deväť detí, z ktorých tri zomreli ešte v rannom detstve. Pokrstený bol vo farskom kostole 2. februára 1921, na sviatok Obetovania Pána.

Podcast:

 

Ľudovú školu navštevoval prvé tri roky v Bánove a ďalšie dva v Nových Zámkoch. Tam pokračoval jedným rokom aj na Meštianskej škole. V roku 1933 prestúpil na Štátne československé reálne gymnázium v Nitre a býval na internáte, ktorý spravoval Biskupský úrad v Nitre. Po troch rokoch štúdia na gymnáziu vstúpil do tzv. malého bis­kupského seminára. Ako sám priznal, nemal túžbu pokračovať v kňazskej formácii, ale keďže do malého seminára vstúpil jeho kamarát, šiel aj on, aby neostal sám. Keď ochorel, musel prerušiť štúdium a nastúpil na liečenie v nemocnici. Po svojom návrate ešte rok pokračoval v štúdiu na gymnáziu a po roku požiadal o prijatie do Spoločnosti Božieho Slova.

Rozhodnutie pre rehoľný život malo svoj začiatok počas hospitalizácie v nemocnici v Nových Zámkoch, kde sa mu do rúk dostal časopis „Hlasy“. Zaujal ho životopis misionára a jeho život na misijnej stanici. To nadchnutie nebolo len chvíľkové, ale vydržalo mu celý život. I napriek slabšiemu zdraviu a nesúhlasu otca sa rozhodol pre zasvätený život v misijnej spoločnosti. Do Misijného domu v Nitre bol ako chovanec prijatý v roku 1939 a pokračoval v štúdiu i formácii. Najskôr bol v Nitre na Kalvárii, potom v Spišskom Štiavniku a svoje stredoškolské štúdia ukončil v Nitre na Zobore. V Misijnom dome sv. Svorada na Zobore si zároveň v rokoch 1940 až 1942 vykonal kánonický noviciát. Na jeho konci zložil svoje prvé rehoľné sľuby a gymnaziálne štúdia ukončiť maturitnou skúškou.

Po maturite pokračoval v štúdiu filozofie a teológie. Najskôr v Banskej Bystrici a Ružomberku (to všetko z dôvodu vojnových časov, vypuknutia povstania a prechodu frontu). Po skončení svetovej vojny sa bohoslovci Spoločnosti Božieho Slova vrátili do Nitry. Medzi nimi aj Vincent Babín. V tom čase už mal ukončené filozofické štúdiá a začal študovať teológiu. Jej štúdium mal dokončiť v Ríme, kam odišiel v roku 1946. V Ríme zložil v roku 1947 svoje doživotné sľuby v Spoločnosti Božieho Slova, prijal diakonské svätenie a 26. októbra 1947 i kňazskú vysviacku, spolu s ďalšími troma spolubratmi (PP. Ján Hudzik, Eugen Lakatoš a Ján Nemčík) zo Slovenska.

Kňazská vysviacka sa konala na sviatok Krista Kráľa v jezuitskom kostole Il Gesu. Na vysviacke bol zo Slovenska prítomný vtedajší provinciál P. Ján Fajkus. V tom čase bol, podľa spomienok Vincetna Babina, v Ríme ešte stále veľký hlad a nedostatok mnohých základných vecí, nie len potravín. Preto dostali novokňazi ako dar k vysviacke jednu spoločnú tortu, ktorá im mala pripomínať výnimočnosť a veľkosť daru sviatosti kňazstva. Po kňazskej vysviacke pokračovali novokňazi ešte rok v teologických štúdiách. Po skončení štúdia dostali misijné určenie, pre P. Vincenta Babina to bola Československá provincia, i keď veľmi túžil po misii v Indonézii.

Po ukončení štúdia v Ríme sa v roku 1948 P. Vincent Babín vrátil na Slovensko do Nitry, aby vyučoval chovancov a rehoľných bratov vo formácii Nemecký jazyk a Matematiku. Keď musela rehoľa prepustiť chovancov, vyučoval náboženstvo na viacerých stredných školách v Nitre a v neďalekých Lužiankach. To mu však bolo umožnené len niekoľko mesiacov, nakoľko sa v apríli a máji 1950 uskutočnil štátny represívny zásah voči reholiam a rehoľníkov. I verbisti museli opustiť svoje rehoľné domy v Nitre, a to z 3. na 4. máj 1950. Vincent Babín bol, spoločne s ostatnými verbistami, prevezený do Podolínca.

Po niekoľkých týždňoch sa mu na konci augusta podaril útek zo sústreďovacieho tábora. Najskôr pomohol v úteku pátrovi Krasňanskému, keď sa pri nástupe a spočítavaní ohlásil za neho a potom utiekol i on sám. Ukrýval sa na rôznych miestach, najviac v Bušovciach (na začiatku), potom v Krížovej Vsi a Kňažej na Orave. Mal možnosť utiecť do Poľska, k spolubratom z rehole, avšak túto možnosť nevyužil. V čase pobytu v ilegalite sa snažil ako kňaz vykonávať pastoračnú činnosť. Organizoval malé skupiny veriacich, pre ktorých sa stal sprievodcom v ich duchovnom živote a dával im duchovné obnovy a duchovné cvičenia. Miestom jeho pastoračného pôsobenia, i keď to bolo veľmi riskantné, sa stala Spišská Belá, Krížová Ves, Kežmarok, Rudňany a Spišská Nová Ves.

Po desiatich rokoch bol odhalený a v januári 1961 zaistený. Následne bol v súdnom monsterprocese proti verbistom odsúdený na deväť rokov väzenia. Väčšinu trestu si odsedel Valdiciach v Čechách, kde po zaučení pracoval vo výkone väzby ako brúsič skla. Väzenie sa stalo i miestom tajnej pastorácie. Spolu s ostatnými kňazmi si navzájom pomáhali, aby mohli vysluhovať sviatosti, predovšetkým sv. spoveď a slúžiť sv. omšu. Keďže to nebolo možné na cele, museli to robiť počas toho, ako pracovali.

Po štyroch a pol roku väzenia dostal z rozhodnutia prezidenta republiky amnestiu. Po pätnástich rokoch sa tak ocitol na slobode a mohol navštíviť svoju rodinu.

Po príchode do civilného života nemohol pôsobiť verejne v pastorácii ako kňaz. Zamestnal sa v Šuranoch, v továrni na automobilové súčiastky, ako sústružník. V roku 1966 odišiel pracovať do Sociálneho ústavu pre slabomyseľných v Bardoňove (okres Nové Zámky). Tento ústav prevzali sestričky Vykupiteľky, kde okrem zamestnania ako pracovný inštruktor, vykonával i duchovnú správu. V roku 1968 dostal štátny súhlas, aby mohol ako výpomocný duchovný pôsobiť vo farnosti Beša a v Bardoňove, taktiež mohol vyučovať Náboženstvo na škole. Stal sa i duchovným správcom pútnického miesta Pozba. Od roku 1973 však postupne stratil štátny súhlas na všetkých týchto miestach. Obnovený mu bol opäť v roku 1982.

Práve čas v Bardoňove začal novú kapitolu v živote kňaza, rehoľníka, misionára. Nemohol odísť na misie, avšak našiel spôsob, ako misiám pomáhať. Do tejto misijnej práce zapojil stovky misijných horliteľov z celej Československej republiky. Vytvoril skupiny rehoľných sestier v Máni a Bardoňove, ktoré pravidelne každý druhý týždeň posielali balíky misionárom do celého sveta. Taktiež zorganizoval skupiny laikov, misijných horliteľov, ktorí vykonávali presne to isté. Na misie tak odišlo v priebehu rokov mnoho ton materiálnej pomoci a financií.

Keď v roku 1988 opustili sestry Vykupiteľky Bardoňovo, páter Babin odišiel spolu s nimi na nové pôsobisko – do Vrícka a pôsobil medzi nimi naďalej ako duchovný do roku 1991. Od roku 1986 zastával funkciu provinciála, ktorá mu bol potvrdená opäť na ďalšie tri roky v roku 1989. Po ukončení funkčného obdobia provinciála sa stal misijným sekretárom – vedúcim misijného oddelenia – na Slovensku. V rokoch 1994 – 2002 pôsobil ako duchovný správca v Ivanke pri Nitre medzi sestrami SSpS. Od roku 2002 až do svojej smrti bol súčasťou komunity Misijného domu Matky Božej v Nitre na Kalvárii.

Páter Vincent Babin zomrel 14. februára 2007 a pochovaný je na Cintoríne sv. Cyrila a Metoda v Nitre na Cabajskej ceste.

V spomienkach a reflexii svojho života uviedol:

Keď som bol v žalári vo Valdiciach a pohliadol som na biskupov, kňazov, rehoľných predstavených a rehoľníkov, preletela mi myšlienka: “Čo veľkého krásneho by vykonali títo ľudia, keby moh­li svoje poslanie konať medzi veriacimi? A vtedy akoby som počul hlas: “Nepotrebujem vašu vedu, nadanie, šikovnosť, ale obetu”. Môj život, ktorý mám prakticky za sebou mi potvrdzuje, že mojou mi­sijnou náplňou bola obeta. Kristova obeta je jadrom, podstatou Krista misionára.

Výňatok z obžaloby a rozsudku r. 1961 v Košiciach

Obvinený Vincent  B a b i n  pochádza z maloroľníc­kej rodiny. Do rehole vstúpil v roku 1939 a filozofické štúdium ukon­čil v Ružomberku v r. 1946, kedy bol vyslaný na teologické štúdium do Ríma, odkiaľ sa v roku 1948 vrátil ako horlivý zástanca politi­ky vysokej cirkevnej hierarchie. Je potom pochopiteľné,  že po návrate do ČSSR stal sa odporcom ľudovodemokratického zriadenia.

Obvinený Bábin keďže nesúhlasil s rozhodnutím vlá­dy o zákaze  činnosti rehole verbistov na území ČSSR sa rozhodol, že utečie zo sústredenia v Podolínci a bude pokračovať v tzv. misio­nárskej činnosti medzi civilným obyvateľstvom. Tento svoj úmysel uskutočnil v auguste 1950, kedy utiekol zo sústredenia a ukrýval sa jednak v Krížovej Vsi a Kňažej u svojich známych.

Obvinený Babin ihneď od augusta roku 1950 započal s protištátnou činnosťou, v ktorej pokračoval až do svojho zatknu­tia. Tak postupne vytvoril ilegálne krúžky v Krížovej Vsi, v Bušovciach,  v Knažnej a na  iných miestach z radov mládeže. Na týchto schôdzach pod rúškom tzv. “duchovných cvičení” a “exercicií” viedol členov krúžkov k nepriateľskému postoju voči socialistic­kému zriadeniu,  k upevneniu viery,  k odolávaniu ideológií marxiz­mu-leninizmu, aby nečítali tlač, socialistickú literatúru a utvr­dzoval týchto v tom, že v ČSSR dôjde  skoro k zvratu zriadenia a že bude vytvorený taký režim, ktorý bude cirkvi vyhovovať. K tomuto účelu používal aj prednášky, ktoré si sám koncipoval a ktoré taktiež boli zamerané nepriateľský voči socialistickému zriadeniu.

Podobným spôsobom utvrdzoval aj Krempašského a Šaligu, ako aj ich rodinných príslušníkov, u ktorých sa ukrýval a okrem toho pri náhodných stretnutiach, aj ďalšie osoby. Taktiež podobným spôsobom vplýval aj na rehoľné sestry, ktoré boli zamestnané v nemocnici v Kežmarku .

Obvinený BABIN bývalý kňaz rehole Verbistov po zrušení rehole a svojom úteku z Podolínca od presne nezisteného dňa v r. 1950 až do svojho zatknutia v Kňažnej, v Krížovej Vsi a na iných miestach kde sa ukrýval, vytvoril protištátne ilegálne krúžky z rád mlá­deže, na ktorých pod rúškom tzv. “duchovných cvičení-” viedol členov týchto krúžkov k nepriateľstvu voči zriadeniu, utvrdzo­val ich, že v blízke dobe dôjde ku zmene pomerov v ČSSR v dô­sledku valečného konfliktu a zdôrazňoval, že v ČSSR bude vytvo­rené také politické zriadenie, ktoré bude cirkvi vyhovovať, ďa­lej viedol Členov krúžkov k tomu, aby nečítali socialistickú tlač, literatúru, aby nepodliehali vplyvu socialistickej výcho­vy a marxistickej ideológii. Za týmto účelom používal aj pred­nášky, ako aj obsah štvavých relácii, zahraničných rozhlasových staníc ako ” Slobodná Európa, Madrid, Rádio Róma”.

Zároveň vie­dol členov týchto krúžkov k tomu, aby pre krúžky získavali aj ďalších členov, teda pokúsil sa obzvlášť nebezpečným konaním rozvrátiť socia­listické štátne zriadenie, pri čom za týmto účelom sa spolčil s inými.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie