Text: P. Martin Štefanec SVD
Foto: Archív SVD
V januári na sviatok sv. Arnolda Janssena slávili verbisti 20. výročie založenia Misijného domu v Petržalke. Tento misijný dom je formačným domom verbistov a vzišlo z neho už veľa kňazov a misionárov. Súčasný rektor domu P. Johny Ambattu SVD poskytol pre Hlasy rozhovor, kde nám priblížil význam tohto misijného domu pre rehoľu i pre samotné okolie.
Akú funkciu v súčasnosti plní Misijný dom v Petržalke?
Misijný dom sv. Arnolda Janssena je dom misionárov verbistov. Bývajú tu kňazi – misionári, ktorí pochádzajú zo Slovenska aj z iných krajín. Je to tiež formačný dom, takže sú tu aj slovenskí a zahraniční seminaristi. Študujú teológiu na univerzite a prechádzajú misijnou formáciou s nádejou, že raz sami budú misionármi niekde vo svete alebo vo svojich domácich krajinách. Pri misijnom dome sa nachádza Kostol sv. Arnolda Janssena, kde slúžime sv. omše, vysluhujeme sviatosti a máme stretnutia pre ľudí z okolia.
Čo je tu také špeciálne?
Ako na každom inom mieste, rovnako špeciálni a jedineční sú predovšetkým ľudia, ktorí sú tu a s ktorými sa stretávame a spolupracujeme. Jednou zo zaujímavostí, ktoré máme hneď vo vstupnej sále misijného domu pod mozaikou sv. Arnolda Janssena, sú vlajky reprezentujúce krajiny, z ktorých pochádzajú naši spolubratia, ktorí prišli na Slovensko. Za kostolom v zadnej časti záhrady nájdete sochu Guadalupskej Panny Márie a svätého Juana Diega. Po nedeľných a sviatočných sv. omšiach na veriacich vonku čaká tzv. „coffee bike“. Dobrovoľníci z misijnej rodiny a mladí ľudia vám z neho pripravia misijnú kávu a nechýba ani nejaký ten koláčik. Ľudia tak majú možnosť trochu viac sa spoznať, porozprávať a tvoriť spoločenstvo.
Kto sa stará o chod tohto domu a záhrady?
Väčšinou my sami, teda bratia seminaristi a kňazi. Každý má pridelený svoj rajón v dome, o ktorý sa stará a udržiava ho. Bratia sú veľmi talentovaní a zruční, veľa vecí vedia doma opraviť aj sami. Každý piatok poobede spoločne pracujeme vonku okolo domu. Vedúci seminaristov nám rozdelí úlohy a my ho poslúchame J.
Veľká vďaka patrí aj štedrým a dobrým ľuďom z kostolného spoločenstva, ktorí nám pomáhajú pri rôznych opravách domu (vodovod, elektrina, hosťovské izby) a organizovaní rôznych slávností. Starajú sa o nás a naše potreby ako rodina. Zo srdca ďakujeme.
Spolu s misijným domom tu bol postavený aj kostol. Kedy v ňom bývajú bohoslužby?
Sv. omše máme celý týždeň od pondelka do nedele večer o 18.30. V nedeľu okrem večernej sv. omše sú zvyčajne dve sv. omše aj doobeda, a to o 8.00 a o 10.00 (v tejto pandemickej situácii sme pridali ešte tretiu doobeda o 11.15).
Pri kostole sa stretávajú rôzne spoločenstvá. Koľko spoločenstiev sa tu stretáva a aká je ich činnosť?
Áno, povedal by som, že spoločenstvo pri našom kostole je živé a radostné. Sú tu rôzne stretká s mladými ľuďmi. Niektoré vedú aj naši kňazi. Máme stretká pre mladé manželské páry, miništrantov, mladých mužov, kresťanský klub seniorov. Máme tiež dve skupiny misijnej rodiny – sú to ľudia, ktorí s nami úzko spolupracujú a rozličnými spôsobmi podporujú misijné dielo Cirkvi. Mnohí veriaci, ktorí k nám dnes prichádzajú, navštevovali v minulosti Univerzitné pastoračné centrum J. Freinademetza, kde spoznali našu spiritualitu a misijnú charizmu.
Ako vidíš budúcnosť tohto domu a spoločenstiev?
O budúcnosti môžem s istotou povedať len toľko, že všetko je v Božích rukách ?.
Vieme, že počet povolaní do zasväteného života všeobecne klesá. Tak je to aj v našom formačnom dome. Preto je náš dom otvorený tiež pre seminaristov zo zahraničia. Tak som v podstate prišiel aj ja z Indie. To nás učí intenzívnej spolupráci a je to tiež obohatením pre celé naše spoločenstvo.
Čo sa týka nášho kostolného spoločenstva, mnohí mladí ľudia a rodiny prichádzajú a fungujú veľmi pekným spôsobom. Myslím si, že budúcnosť Cirkvi ako takej spočíva práve v takýchto malých spoločenstvách, ktoré kráčajú spolu a vzájomne sa povzbudzujú vo viere. K tomu nás pozýva aj Sv. Otec František počas tohto obdobia prípravy na synodu.
Aká je Tvoja skúsenosť – skúsenosť misionára z Indie na Slovensku?
India je federálna republika, má 29 štátov. Každý štát má svoj jazyk, zvyky, iné podnebné pásmo. Ja pochádzam z Keraly – juhozápad Indie. V rámci môjho štúdia som cestoval, študoval a žil v rôznych štátoch. Takže keď som prišiel na Slovensko, už som mal určitú skúsenosť žitia mimo svojho štátu a kultúry. Samozrejme, slovenský jazyk, jedlo a sneh v zime, to bolo pre mňa niečo celkom nové. Na začiatku bol aj určitý zápas zvyknúť si a prispôsobiť sa týmto novým veciam. Pamätám si, že keď som prichádzal do rôznych dedín a miest na Slovensku v rámci pastorácie, ľudia boli tiež prekvapení, keď ma prvýkrát videli. Keď zistili, že som kňaz a hovorím po slovensky, nadobudli väčšiu dôveru a tešili sa z mojej prítomnosti. To dodalo radosť aj mne v mojom misijnom povolaní. Vnímam, že naši ľudia sú otvorení a tešia sa novým seminaristom zo zahraničia. S veľkou radosťou ich zapájajú do rôznych stretiek a aktivít.
Vidíš nejaký rozdiel v prijímaní misionárov domácimi oproti tomu, ako keď si prišiel na Slovensko ty?
Keď som prišiel ja, už tu boli seminaristi z Indonézie. Dá sa povedať, že ja som už prišiel do rozbehnutého systému. Jeden rozdiel však vidím. V mojom čase nebolo ešte tak veľa ľudí, ktorí by vedeli so mnou komunikovať v cudzom jazyku. Dnes už je mnoho mladých ľudí, ktorí hovoria viacerými cudzími jazykmi a vedia sa s novými seminaristami porozprávať, kým sa oni naučia po slovensky. A to je dobré.
V čom vidíš najväčší prínos tohto misijného domu pre obyvateľov Petržalky?
Prvým a tým hlavným prínosom nášho domu je prítomnosť Pána Ježiša, ktorý skrze sviatosti prichádza a dáva sa ľuďom. Okrem toho, ľudia majú možnosť byť súčasťou nášho medzinárodného spoločenstva, čo je vzájomné obohatenie pre nás všetkých. Organizujeme tiež misijné podujatia – misijné jarmoky, kde ľudia môžu ochutnať rôzne jedlá z iných krajín, kúpiť si nejaký suvenír a prispieť na misijné projekty bratov, ktorí vyrastajú v našom dome. Naši mladí misionári, ktorí tu boli ako študenti, sa vždy, keď sú na Slovensku, u nás zastavia a podelia sa so svojou misijnou skúsenosťou. Pre ľudí je to veľká radosť, lebo ich poznajú, podporujú a môžu vidieť na vlastné oči ich prácu.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
