Spiritualita Arnolda Janssena

SPIRITUALITA ARNOLDA JANSSENA: NOVÝ APOŠTOLÁT

„Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1Kor 9,16).

Podcast:

Thomas Kempensky

V roku 1873 P. Arnold opustil Bocholt a
presťahoval sa do Kempenu slúžiť ako kaplán u sestier Uršulínok. Jeho
skutočným zámerom bolo viac sa venovať Apoštolátu modlitby, a to
spôsobom, ktorý mu Boh ukáže. Jeho neúnavná snaha o šírenie tohto
apoštolátu priniesla dobré výsledky: Z 350 farností Münsterskej diecézy sa do
hnutia zapojilo 300. Na podporu apoštolátu P. Arnold napísal a vydal tri
malé brožúrky o modlitbe. Pripravil a dal vytlačiť tisíce
modlitebných obrázkov. Hneď nato začal rozširovať spisy, ktoré pripravil. Vydal
sa na cesty a okrem Nemecka navštívil Luxembursko, Švajčiarsko
a Rakúsko. Bola to úspešná cesta. Počas nej sa presvedčil o tom, aký
veľký význam nadobudla tlač v spoločnosti. V druhej polovici 19. storočia
sa totiž tlač stala moderným a veľmi dôležitým komunikačným prostriedkom. Toto
zistenie ho privádza k novému projektu: k založeniu časopisu na
propagovanie misijnej činnosti Cirkvi vo svete. Preto začína v mesačných
intervaloch vydávať časopis s názvom Malý posol Božského srdca
s cieľom „prebudenia záujmu katolíkov o zahraničné misie“. Týmto spôsobom vstúpi naplno do toho, čo sa
stane jeho životnou náplňou: misijná činnosť.

Rybári

Malé
jazero, čln, mladý kazateľ, niekoľkí rybári bez nejakej veľkej prípravy – takto
začala dobrodružná cesta Cirkvi, ako to opisuje Lukášovo evanjelium v 5.
kapitole vo veršoch 1 až 11.

Aj
pred nami sú zástupy veriacich, zástupy čakajúce na rybárov. Každému z nás je
určený tento pôsobivý verš: „Odteraz budete rybármi ľudí.“

Možno
však, že si na základe našej vnútornej neochoty, ľahostajnosti či nášho
vlastného pohodlia kladieme otázky: Ako loviť ryby? A kde? A na čo
vlastne?

Táto
evanjeliová stať chce odpovedať práve na tieto otázky. Jediným prostriedkom
proti našej nechuti či nerozhodnosti je dôvera v Ježiša, v jeho priateľstvo a
blízkosť. V ňom je naša sila. 

Ak
to robíme bez neho, zostanú naše siete prázdne. Pretože on je Božím Synom,
Mesiášom. Táto obrovská pravda sa našich sŕdc a nášho života nemôže iba
dotýkať, lež musí v nás horieť, musí nás zapaľovať! Pretože nestačí nám iba
sa s ním stretnúť, snívať o živote v láske, meditovať jeho evanjelium
a hovoriť „Pane, Pane!“, a pritom zostať ľahostajnými voči misii,
voči poslaniu, ktoré nám zveril. Sme rybármi!

Losos

Losos
sa narodí v rieke a zostáva v nej dovtedy, kým je mladý. Potom opustí
sladkú vodu rieky a s jej tokom pláva k slanému moru, kde žije
až do dospelosti. Keď príde doba párenia, vydá sa proti prúdu na cestu späť,
aby sa vrátil na miesto svojho narodenia. Je to dlhá a ťažká cesta. A
najhoršie na tom je, že na svojej ceste stretne spoločníkov, ktorí sa nechávajú
niesť prúdom smerom k moru a snažia sa presvedčiť aj jeho, že uprostred
toľkých ťažkostí a nebezpečenstiev nemá cenu vynaložiť takéto úsilie a plávať proti prúdu.

Pri
plavbe proti prúdu sa môže stať, že natrafí aj na zraneného lososa, čo ho môže odrádzať
a priviesť k zaváhaniu a oslabeniu jeho motivácie. Na druhej strane
však počuje aj vnútorný hlas, ktorý ho pobáda vpred a povzbudzuje ho vytrvať a nevrátiť
sa na cestu, ktorá je pre neho ľahšia. Musí pokračovať na svojej ceste spolu s
ďalšími spoločníkmi plávajúcimi po jeho boku! Po dosiahnutí miesta, kde sa
narodili, samičky nakladú vajíčka a samčeky ich oplodnia. Pri oplodnení
darovali nový život, a teraz už môžu zomrieť.

Sejba

Bez toho, aby ste vedeli, kto bude žať,

v pokoji a bez náhlenia rozsievajte

dobré slová, činy, úsmevy …

Bez toho, aby ste vedeli, kto bude žať,

nechajte vánok roznášať semienko…

Gestom zaháňajúcim strach

nechajte semä padnúť do zeme,

lebo v nej sa skrýva veľká nádej rozsievača.

Nechajte semiačko skryté v zemi!

Nech vám nevadí, že neuvidíte klíčenie daru radosti;

bez smútku nechajte vietor v jeho roztopašnosti

rozsievať semienka dňa.

Dvojité klasy sa odlámu neskôr …

Otvorím ruku, aby som vypustil zrno

ako pokojný prísľub žatvy

v ľudskej brázde.

Zem vydá svoje plody;

iní budú s vďačnosťou žať kvety …

Ale ja splním svoju povinnosť pokoja,

svoje poslanie lásky.

Cristina de
Arteaga

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie