SPIRITUALITA ARNOLDA JANSSENA: NOVÝ APOŠTOLÁT
„Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal“ (1Kor 9,16).
Podcast:
V roku 1873 P. Arnold opustil Bocholt a presťahoval sa do Kempenu slúžiť ako kaplán u sestier Uršulínok. Jeho skutočným zámerom bolo viac sa venovať Apoštolátu modlitby, a to spôsobom, ktorý mu Boh ukáže. Jeho neúnavná snaha o šírenie tohto apoštolátu priniesla dobré výsledky: Z 350 farností Münsterskej diecézy sa do hnutia zapojilo 300. Na podporu apoštolátu P. Arnold napísal a vydal tri malé brožúrky o modlitbe. Pripravil a dal vytlačiť tisíce modlitebných obrázkov. Hneď nato začal rozširovať spisy, ktoré pripravil. Vydal sa na cesty a okrem Nemecka navštívil Luxembursko, Švajčiarsko a Rakúsko. Bola to úspešná cesta. Počas nej sa presvedčil o tom, aký veľký význam nadobudla tlač v spoločnosti. V druhej polovici 19. storočia sa totiž tlač stala moderným a veľmi dôležitým komunikačným prostriedkom. Toto zistenie ho privádza k novému projektu: k založeniu časopisu na propagovanie misijnej činnosti Cirkvi vo svete. Preto začína v mesačných intervaloch vydávať časopis s názvom Malý posol Božského srdca s cieľom „prebudenia záujmu katolíkov o zahraničné misie“. Týmto spôsobom vstúpi naplno do toho, čo sa stane jeho životnou náplňou: misijná činnosť.
Rybári
Malé jazero, čln, mladý kazateľ, niekoľkí rybári bez nejakej veľkej prípravy – takto začala dobrodružná cesta Cirkvi, ako to opisuje Lukášovo evanjelium v 5. kapitole vo veršoch 1 až 11.
Aj pred nami sú zástupy veriacich, zástupy čakajúce na rybárov. Každému z nás je určený tento pôsobivý verš: „Odteraz budete rybármi ľudí.“
Možno však, že si na základe našej vnútornej neochoty, ľahostajnosti či nášho vlastného pohodlia kladieme otázky: Ako loviť ryby? A kde? A na čo vlastne?
Táto evanjeliová stať chce odpovedať práve na tieto otázky. Jediným prostriedkom proti našej nechuti či nerozhodnosti je dôvera v Ježiša, v jeho priateľstvo a blízkosť. V ňom je naša sila.
Ak to robíme bez neho, zostanú naše siete prázdne. Pretože on je Božím Synom, Mesiášom. Táto obrovská pravda sa našich sŕdc a nášho života nemôže iba dotýkať, lež musí v nás horieť, musí nás zapaľovať! Pretože nestačí nám iba sa s ním stretnúť, snívať o živote v láske, meditovať jeho evanjelium a hovoriť „Pane, Pane!“, a pritom zostať ľahostajnými voči misii, voči poslaniu, ktoré nám zveril. Sme rybármi!
Losos
Losos sa narodí v rieke a zostáva v nej dovtedy, kým je mladý. Potom opustí sladkú vodu rieky a s jej tokom pláva k slanému moru, kde žije až do dospelosti. Keď príde doba párenia, vydá sa proti prúdu na cestu späť, aby sa vrátil na miesto svojho narodenia. Je to dlhá a ťažká cesta. A najhoršie na tom je, že na svojej ceste stretne spoločníkov, ktorí sa nechávajú niesť prúdom smerom k moru a snažia sa presvedčiť aj jeho, že uprostred toľkých ťažkostí a nebezpečenstiev nemá cenu vynaložiť takéto úsilie a plávať proti prúdu.
Pri plavbe proti prúdu sa môže stať, že natrafí aj na zraneného lososa, čo ho môže odrádzať a priviesť k zaváhaniu a oslabeniu jeho motivácie. Na druhej strane však počuje aj vnútorný hlas, ktorý ho pobáda vpred a povzbudzuje ho vytrvať a nevrátiť sa na cestu, ktorá je pre neho ľahšia. Musí pokračovať na svojej ceste spolu s ďalšími spoločníkmi plávajúcimi po jeho boku! Po dosiahnutí miesta, kde sa narodili, samičky nakladú vajíčka a samčeky ich oplodnia. Pri oplodnení darovali nový život, a teraz už môžu zomrieť.
Sejba
Bez toho, aby ste vedeli, kto bude žať,
v pokoji a bez náhlenia rozsievajte
dobré slová, činy, úsmevy …
Bez toho, aby ste vedeli, kto bude žať,
nechajte vánok roznášať semienko…
Gestom zaháňajúcim strach
nechajte semä padnúť do zeme,
lebo v nej sa skrýva veľká nádej rozsievača.
Nechajte semiačko skryté v zemi!
Nech vám nevadí, že neuvidíte klíčenie daru radosti;
bez smútku nechajte vietor v jeho roztopašnosti
rozsievať semienka dňa.
Dvojité klasy sa odlámu neskôr …
Otvorím ruku, aby som vypustil zrno
ako pokojný prísľub žatvy
v ľudskej brázde.
Zem vydá svoje plody;
iní budú s vďačnosťou žať kvety …
Ale ja splním svoju povinnosť pokoja,
svoje poslanie lásky.
Cristina de Arteaga
Tweet
