Spiritualita Arnolda Janssena

Spiritualita Arnolda Janssena: OSOBNOSŤ ZAKLADATEĽA

Spiritualita Arnolda Janssena: OSOBNOSŤ ZAKLADATEĽA

„Bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami“ (2 Kor 13,11).

Podcast:

P. Arnold Janssen a prví spolubratia

Život P. Arnolda so všetkým, čo vykonal a po sebe zanechal, je pre svoju rozsiahlosť, hĺbku, význam a ovocie taký pôsobivý, že ho možno považovať za mimoriadny. O to viac, že P. Arnold nemal veľa nadania a prirodzených darov. V škole nevynikal v nijakom predmete okrem matematiky. V kontaktoch s ľuďmi pôsobil skôr odmerane než prívetivo. Niekoľkokrát počas svojho života si aj sám priznal svoje vlastné ohraničenia a nebál sa odhaliť, že pri štúdiu musel vynaložiť veľké úsilie, aby to zvládol.

Keď v roku 1930 ohľadom osobnosti zakladateľa zisťovali mienku členov Spoločnosti Božieho Slova, niektorí z tých, ktorí ho ešte osobne poznali, nechceli sa vôbec vyjadriť. Mali totižobavy, žeby mohli spomenúť aj čosi, čo by mohlo poškodiť jeho dobré meno. Páter Röser, misionár v Číne, však bol proti takémuto postoju a napísal: „Nie je správne, keď niekto mlčí o tom, čo si myslí, že je negatívne“, a pokračoval, citujúc doslova Skolastera, autora životopisov svätých: „Svätých nemáme vidieť iba v ich slávnostnom nedeľnom oblečení, ale aj v dennom odeve ich ľudskej slabosti. Svedectvo človeka, ktorý sa svätým ešte len stáva, je oveľa presvedčivejšie než svedectvo toho, kto je už dokonalý“.

P. Arnold nielenže založil a rozšíril svoje misijné dielo, ale ho aj osobne sprevádzal a usilovne riadil, a to až takmer do svojej smrti. Keď 15. januára 1909 zomrel, do misií po celom svete bolo vyslaných už viac než 800 misionárov a ešte väčší počet sa na misie pripravoval v rôznych misijných domoch v Európe.

Na duchovných cvičeniach sa zúčastnilo celkove 63 600 mužov a žien. Milióny výtlačkov jeho časopisov a misijného kalendára sa dostali k rodinám v nemecky hovoriacich krajinách a v Holandsku. Tlač sa stala účinným prostriedkom prebúdzania misijného povedomia a získavania nových povolaní pre misijnú službu.

Šoková terapia

Zasvätený život s rozmanitosťou svojich chariziem má v Cirkvi poslanie predstavovať účinné spôsoby nasledovania Ježiša v každom čase a na každom mieste. Mal by poukazovať na to, čo by asi robil Ježiš za podobných okolností.

Pápež František vyzýva zasvätené osoby: „Prebuďte svet! Buďte svedkami iného spôsobu myslenia, konania, žitia!”. V liste im píše: „A to je priorita, ktorá sa teraz vyžaduje: Byť prorokmi, ktorí svedčia o tom, ako Ježiš žil na tejto zemi…  Prorok dostáva od Boha schopnosť skúmať dejiny, v ktorých žije, a vysvetľovať udalosti v nich: je ako strážca, ktorý bdie počas noci a vie, kedy príde brieždenieProrok stojí zvyčajne na strane chudobných a bezbranných, lebo vie, že sám Boh je na ich strane…

Rehoľníci a rehoľníčky, podobne ako ostatné zasvätené osoby, sa zvyknú – ako som už spomenul –  označovať za odborníkov na komúnio, t.j. spoločenstvo. Preto očakávam, že ‚spiritualita spoločenstva‘, o ktorej hovoril sv. Ján Pavol II., sa stane skutočnosťou… Pred vami sa otvára takmer nekonečná cesta lásky, ktorej cieľom je vzájomné prijatie a pozornosť, spoločné podieľanie sa na materiálnych a duchovných dobrách, bratské napomínanie, rešpektovanie najslabších… Ide o „mystiku spoločného života“, ktorá náš život robí ‚svätým putovaním‘.

Ďalej od vás očakávam to, čo očakávam od všetkých členov Cirkvi: vyjsť zo seba samých a ísť na periférie života. ‚Choďte do celého sveta,‘ boli posledné slová, ktorými sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a ktorými sa dnes znova obracia aj na nás (porov. Mk 16, 15). Celé ľudstvo na to čaká: ľudia, ktorí stratili nádej, rodiny v núdzi, opustené deti, mladí, ktorí nemajú budúcnosť, opustení chorí a starí, bohatí presýtení majetkom, no s prázdnym srdcom, muži a ženy, hľadajúci zmysel života a túžiaci po božskom…

Neuzatvárajte sa do seba, nedajte sa zadusiť malými domácimi hádkami, nestaňte sa väzňami vašich problémov. Tie sa vyriešia, keď vyjdete von a pomôžete druhým vyriešiť ich problémy a ohlasovať dobrú zvesť. Dávajúc život, nájdete život; dávajúc nádej, nájdete nádej; milujúc nájdete lásku.“[1]

Komunita

Mladý muž sa spýtal mnícha: „Ako sa dá vybudovať dobrá komunita?“

„Tak isto, ako sa stavia dom,“ odpovedal mních. „Vezmeš rozmanité kamene a začneš stavať. Na čom však záleží, je cement, ktorý všetky kamene spája a drží pohromade.”

„A čo je tým cementom v komunite?”, spýtal sa mladý muž.

Mních sa uklonil, vzal do hrsti púštny piesok a s úsmevom povedal:

„Cement je vyrobený z piesku a vápna, čo sú veľmi krehké materiály. Stačí, keď zafúka vietor a už ich začne oddeľovať a unášať preč. To, čo spája spoločenstvo, náš cement, je uvedomenie si vlastnej krehkosti a snaha hľadať Božiu vôľu. Hľadanie Božej vôle a ochota plniť ju, je duchovným cementom, ktorý nás ochraňuje pred nesúdržnosťou a roztrieštením.“

O dávaní

Dávate len málo, keď dávate zo svojich majetkov.

Len keď dávate zo seba samých, vtedy dávate veľa.

Toto sú tí, čo veria v život a v štedrosť života,

a ich truhlica nikdy nebude prázdna.

Toto sú tí, čo dávajú s radosťou

a táto radosť je im odmenou.

A sú takí, pre ktorých dávať je utrpením

a toto utrpenie je ich krstom.

A sú takí, ktorí dávajú a nepociťujú pritom bolesť,

ani nehľadajú radosť, ani si neuvedomujú,

že konajú šľachetný skutok;

títo dávajú tak, ako myrta v údolí

vydychuje svoju vôňu do šíreho priestoru.

Rukami týchto hovorí Boh

a ich očami sa usmieva na zem.

Je dobré dávať, keď nás o to žiadajú,

ale je lepšie, keď dávame vidiac potrebu.

A pre štedrého hľadanie, komu by daroval,

je väčšou radosťou než darovanie samo.

Všetko, čo máte, musíte raz rozdať,

preto dávajte teraz, aby čas dávania patril vám,

a nie vašim dedičom.

A vy, ktorí dostávate – a dostávate všetci bez rozdielu –,

neberte na seba ťarchu vďačnosti,

aby ste nepoložili jarmo na seba i na toho, kto dáva.

Radšej sa spolu s darcom povzneste

nad jeho dary ako na krídlach,

lebo myslieť priveľmi na svoju zaviazanosť

je to isté, ako pochybovať o veľkodušnosti toho,

ktorému štedrá zem je matkou a Boh otcom.

O dávaní“ z knihy Prorok od Chálila Džibrána

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber noviniek. Vždy, keď vyjde nová aktualita, upozorníme vás na ňu emailom.
(Na automatický odber "Zamyslení na každy deň" je potrebné sa prihlasiť samostatne cez formulár na podstránke Zamyslení.)
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie