„…ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach“ (1Pt 2,20-21).
Podcast:
Na verejnosti sa dielo sv. Arnolda Janssena stalo známym ako Steylské misijné dielo. Asi desať rokov po založení misijný dom v Steyli sa stal druhým najväčším misijným seminárom katolíckeho sveta. Povedomie o Spoločnosti Božieho Slova sa šírilo prostredníctvom misijnej literatúry, kalendárov, poskytovaním exercícií, ale hlavne vysielaním misionárov na všetky kontinenty. V roku l889 založil misijnú kongregáciu sestier Služobníc Ducha Svätého a v roku l896 kongregáciu Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony.
Sv. Arnold Janssen v priebehu svojho života vyslal viac než 800 misionárov, ktorí pracovali na všetkých kontinentoch. V čase jeho smrti mala Spoločnosť Božieho Slova šesť domov, okolo 430 kňazov, 600 bratov, viac než 550 misijných a klauzúrnych sestier a tisícku študentov. Zomrel 15. januára 1909 ako známy a úspešný muž, ktorý všetky zásluhy pripisoval Božej milosti.
Asi máloktorý zakladateľ rehoľného spoločenstva sa mohol už počas života pozerať na tak hojné požehnanie svojho úsilia. Každý Arnoldov projekt bol však sprevádzaný neuveriteľnou námahou, problémami a utrpením. Svojím rozhodnutím prebrať zodpovednosť za to, čo rozpoznal ako povolanie od Boha, sv. Arnold zobral na svoje plecia ťažký kríž. Zakúsil pritom veľa nepochopenia, utrpenia, a musel prekonať mnoho materiálnych a fyzických, duchovných i duševných ťažkostí. Tento kríž zo svojich pliec však neodmietol ani len na chvíľu.
Kardinál Rossi vo svojej správe pri procese blahorečenia predstavil postavu Arnolda Janssena ako vhodný model pre ľudí dnešných čias, zavalených povinnosťami a problémami. Heroický stupeň čností videl práve v jeho vernosti v časoch utrpenia, v znášaní nepochopenia, v jeho trpezlivosti, sebaobetovaní, v sile jeho apoštolského nasadenia, a to či už v každodenných námahách, v nedorozumeniach alebo uprostred rôznych protivenstiev života. V postave svätého Arnolda máme možnosť sa naučiť, že nemusíme pred krížom utekať, lež naopak, máme sa naučiť, ako kríž objať a niesť.
Utrpenie a ťažkosti života
V sekularizovanej a materialistickej kultúre sa zdá, že slová ako utrpenie, námaha, trpezlivosť a všetky iné späté s realitou kríža, nevyskytujú sa až tak často v slovníku moderného človeka.
V živote Ježiša Krista však realita kríža tvorí dôležitú a neoddeliteľnú súčasť plánu spásy. Každodenné, verné prijímanie kríža je podmienkou, aby sme sa stali opravdivými učeníkmi a nasledovníkmi Ježiša Krista. Kríž sa tak stáva symbolom úplnej jednoty s Kristom. Zobrať na seba svoj kríž znamená odvrátiť sa od služby svetu a telu (Gal 5,24) a byť skutočným učeníkom (Lk 14,27) a nasledovníkom Krista (Mk 8,34). Každý, kto odmieta vziať kríž, je nehodný Ježiša (Mt 10,38). Skutočný učeník denne berie svoj kríž a nasleduje svojho Učiteľa (Lk 9,23). Ako nasledovník, má byť ochotný zaprieť seba v mnohých veciach a priniesť aj tú najväčšiu obetu života pre Krista a jeho evanjelium (Mk 8,35). Krst dáva kresťanovi život, ale neoslobodzuje ho od trápení.
Apoštolský list sv. Jána Pavla II. Salvifici doloris je pozvaním meditovať nad evanjeliom utrpenia. Svätý Otec hovorí o tajomstve mystickej skúsenosti utrpenia v zmysle účasti na Kristovom utrpení vo svojom vlastnom živote. Mystická účasť na Božom živote umožňuje mať účasť na živote Krista. Tento stupeň viery ako skúsenosti Boha, a nielen vedomosti o ňom, vyžaduje ochotu nechať sa pretvoriť účasťou na Kristových utrpeniach. Kresťan je takto otvorený tajomstvu utrpenia, keď sa s ním v živote stretne. Táto skúsenosť ho vedie k tomu, aby sa nechcel vyhnúť utrpeniu za každú cenu. Bez tejto pozitívnej mystickej skúsenosti by bolo ťažké hovoriť o ochote trpieť, dokonca objať utrpenia s radosťou. Skúsenosť tajomstva utrpenia môže pomôcť nasledovať Krista v dobrovoľnom prijatí kríža, ktorý nie je prekážkou, ale prostriedkom nasledovania Krista. „Láska je tiež bohatým žriedlom poznania zmyslu utrpenia, ktoré ostane vždy tajomstvom. Túto odpoveď Boh dal človekovi v kríži Ježiša Krista.“ (sv. Ján Pavol II.)
Vypočutá modlitba
V jednom príbehu sa hovorí o mužovi, ktorý sa k Bohu modlil takto:
Pane, daj mi pokoru, akú mal tvoj Syn.
Daj mi schopnosť milovať láskou bez podmienok a nezištne.
Daj mi silu odpúšťať, ako odpúšťal tvoj Syn z kríža tým, ktorí ho naň pribili.
Pane, daj mi radosť zo služby, aby som sa ako tvoj Syn skláňal k tým, ktorí to potrebujú.
A Bohu sa zapáčila modlitba muža, preto sa rozhodol ju vypočuť.
Do života tohto muža poslal šikovnejších a zručnejších, aby sa muž popri nich naučil v pokore uspokojiť sa s druhým miestom.
Vo svojej prozreteľnosti Boh mužovi túžiacom po svätosti života dovolil stretnúť ľudí, ktorých túžil milovať, ale ktorí nereagovali na jeho záujem, aby sa naučil milovať ich nezištne a bez podmienok.
Boh mužovi otvoril oči, aby videl veci, ktoré bolo treba odpustiť, a naučil sa dávať aj druhú šancu a umožniť iným nový začiatok.
Boh mu otvoril uši a jeho srdce spravil citlivým viac než srdcia ostatných, aby dokázal vidieť potreby bratov a sestier a nechodil popri nich bez povšimnutia a záujmu. Tak ho chcel učiť skláňať jeho kolená…
Boh vypočul jeho modlitbu nie tým, žeby mu priamo udelil tieto čnosti, ale v jeho úsilí o svätosť života mu vytvoril príležitosti, aby sa takým stal.
Ježiš na dreve kríža
K stĺpu zločincov priviazaný Pán.
Strápený a bitý neláskou do rán.
Krvácaš, Ježišu, údery silia.
Verím, že za nás si svoju Krv vylial.
Baránok Boží pribitý na drevo.
Ranami pokryté je sväté telo.
Dušu mi uzdrav pod drevom kríža.
Ťarchou, čo prijal si, ňou hriechy snímaš.
Zástavu v rukách, zmŕtvychvstalý Pán,
víťazne prinášaš radosť všetkým nám.
A vyhrávaš boj, čím spasil si svet,
strach už viac nemá moc a v Láske ho niet.
Zanechám márnosť, vyhnem sa hrôzam.
Víťazstva hodný som uprostred boja.
Ty si mal silu, a z nej chcem čerpať,
pri bráne večnosti s Tebou sa stretať.
Arnold Janssen, prebásnil Jozef Makar
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
