Podcast:
Všetci vieme, že náš ľudský život je krehký a preto keď sa ocitáme v životnej kríze, máme chuť a potrebu volať k Bohu, podobne ako sme počuli na začiatku evanjelia z piatej pôstnej nedele: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Naša skúsenosť z posledných troch rokov prostredníctvom pandémie nás prinútila zamyslieť sa nad zmyslom a hodnotou ľudského života. Mali sme pocit, akoby sme prežívali tri roky pôstu. Uprostred pandémie mnohí ľudia, vrátane mňa, píše arcibiskup Isao Kikuchi SVD[1], neustále volali po ochrane ľudského života, a to nielen vlastného života, ale aj po zodpovednom konaní na ochranu života našich blížnych. Inými slovami, činnosť na ochranu všetkých životov si vyžaduje solidaritu a súcit s druhými v spoločnosti, najmä s tými, ktorí sa ocitli v ťažkostiach. Solidarita a súcit by boli kľúčom k ochrane nášho života.
Keď som koncom osemdesiatych rokov pôsobil ako misionár v Ghane, videl som, že aj v ťažkej ekonomickej situácii a pri najrôznejších životných problémoch mali ľudia, ktorí sa schádzali na nedeľných svätých omšiach, vždy veľký a krásny úsmev. Raz som sa ich spýtal, prečo sú napriek všetkým týmto problémom takí šťastní a plní úsmevov. Odpovedali mi, že majú Ghanu Magic.
„Ghana Magic“ nie je kúzlo ako také, ale presvedčenie, ktoré vzniklo vďaka solidarite pomáhať si navzájom. V Ghane boli vtedy ľudia presvedčení, že v období ťažkostí niekto príde a pomôže. Veď nikto nesmie byť zabudnutý ostatnými. Boli si istí, že nebudú opustení. Niekto sa o nich určite postará. Toto presvedčenie bolo čarovné. Solidarita vytvára nádej na život aj uprostred utrpenia. Solidarita a súcit sa stali kľúčom k ochrane nášho života.
Pápež Benedikt XVI. vo svojej encyklike „Spe Salvi“ poukázal na to, že utrpenie je silou, ktorá vytvára nádej a je aj základným prvkom pre to, aby ľudia mohli žiť Božie hodnoty. Naše utrpenie nám pripomína, že Boh v osobe Ježiša trpel, pretože nás miluje a že zo svojej lásky k nám, naďalej kráča s nami v našom utrpení.
V nedeľnom evanjeliovom čítaní Ježiš prostredníctvom bolesti a smútku zo smrti svojho milovaného priateľa Lazara ukázal Božiu slávu a moc. Ježiš sám nastúpil na cestu utrpenia a obetoval svoj život na kríži kvôli nám.
Ježišov život je životom, ktorý stelesňuje „základné prvky ľudskosti“; to znamená podľa Benedikta XVI.: „Trpieť spolu s druhými a pre druhých, trpieť z lásky k pravde a spravodlivosti, trpieť pre lásku a preto, aby som sa stal opravdivo milujúcim človekom – to sú základné prvky ľudskosti, zanechanie ktorých by zničilo samotného človeka.“ (Spe Salvi 39). Solidarita a súcit sa majú stať kľúčom k ochrane nášho života.
Dnes, keď čelíme toľkým ťažkostiam a sme svedkami toľkého utrpenia ľudského života, by sme chceli priniesť nádej pre život prostredníctvom nášho súcitu a solidarity. Chceme nasledovať cestu nášho Pána, cestu utrpenia pre druhých, aby sme boli tými, ktorí prejavujú dobrotu nášho Otca, ktorý je zdrojom pravej nádeje.
Text pripravil: arcibiskup Isao Kikuchi SVD
[1] Arcibiskup Isao Kikuchi SVD sa narodil v roku 1958 v Japonsku a za kňaza bol vysvätený v roku 1986. Jeho prvým misijným pôsobiskom bola Ghana, kde deväť rokov slúžil ako farár. V roku 1994 bol opätovne poslaný do Japonska, kde pôsobil v seminárnej formácii. V roku 2004 sa stal biskupom diecézy Niigata a stal sa tak prvým misijným biskupom Božieho slova v Japonsku. V decembri 2017 ho pápež František povýšil na tokijského arcibiskupa. V júli 2021 sa stal generálnym sekretárom Federácie ázijských biskupských konferencií a vo februári 2022 predsedom Konferencie katolíckych biskupov Japonska. Arcibiskup Kikuchi stále vykonáva obe funkcie.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
