Podcast:
Bláznovstvo kríža
Milí priatelia!
Nielen prvý deň apríla, ale v podstate celý štvrtý mesiac roka má prívlastok „bláznivý“. Nepochybne k tomu prispieva i vrtkavé počasie, typické pre aprílové dni. Raz zima, vzápätí teplo, tu slnečno a hneď zas dážď, alebo dokonca sem-tam i sneh.
V prebiehajúcom roku spadá slávenie centrálneho bodu našej viery – totiž Ježišovej smrti za nás a jeho zmŕtvychvstania – do prvých aprílových dní. Z ľudského hľadiska, podobne ako to aprílové počasie, zachytáva určité bláznovstvo. Ježiš, vítaný zástupmi na Palmovú nedeľu ako kráľ, čelí vzápätí odsúdeniu a odmietnutiu ako zločinec; Boží Syn zomiera ponížený ako posledný z posledných. Apoštol Pavol to označuje v jednom zo svojich listov výrazom „bláznovstvo“ kríža. Píše: „…slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ […] Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia…“ (1Kor 1,18-25). Toľko slová apoštola.
Kríž vskutku vyjadroval z pohľadu sveta biedny koniec. Boh však otvoril hrob, do ktorého uložili Ježišovo telo, a dal zažiariť nečakanému vzkrieseniu. Priam „bláznivým“ spôsobom premenil to, čo malo značiť koniec, na začiatok bez konca. V podobnom duchu to vyjadril v jednom zo svojich listov i náš zakladateľ, sv. Arnold Janssen. Zdôveril sa: „Už som zažil, ako má dôvera v Božiu pomoc moc priniesť zlepšenie v niektorých veľmi zlých situáciách. Božia múdrosť má schopnosť vyviesť dobro aj zo zla“ [list Limbrockovi, Steyl, 6. novembra 1903].
Vstupujúc skrze liturgiu do tajomstva slávenia udalostí završujúcich pôstne obdobie a ústiacich do veľkonočného obdobia, dostávame pozvánku opäť staviť na bláznovstvo kríža: vykročiť s dôverou za Kristom odmietnutým a poníženým, a tak kráčať v ústrety múdrosti a moci života, ktorej prameňom je Boh. Veľká noc spája – mohli by sme povedať – v istom zmysle „bláznivým“ spôsobom poníženie a vyvýšenie, sklamanie a nádej, smrť a život. Niet divu, že počas nej vnímame intenzívnejšie i náš krst, v ktorom sa smrť starého človeka mení na zrod nového, vykúpeného. Vlastne skrze krst sme už účasť na tom bláznovstve kríža dostali.
A možno ešte jedna črta tohto veľkonočného „bláznovstva“ [samozrejme, v úvodzovkách]: úplné sebadarovanie pre službu evanjelia. Je čas podávania prihlášok pre vstup do rehole – aj tej našej – a to sa v očiach sveta tiež môže javiť ako „bláznovstvo“. Vo veľkonočnej perspektíve však odkrýva hlboký zmysel spoluúčasti na poslaní zvestovať Zmŕtvychvstalého. A hoci sa na jednej strane môže zdať „stratou“, tí, čo opúšťajú všetko pre Krista počujú ako Peter v evanjeliu Ježišov prísľub: „…každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života“ (Mt 19,29).
Nenechajme sa teda vyviesť z rovnováhy bláznivým aprílom, vezmime však vážne bláznovstvo Kristovho kríža privádzajúce k skúsenosti Božej moci!
Požehnanú Veľkú noc!
P. Marek Vaňuš SVD
Foto: unsplash.com, Hugo Fergusson
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
