Nestratiť z pohľadu a pamäti vrchol
Podcast:
Milí priatelia!
Počas leta kroky niektorých smerujú nielen k moru, k vode, ale i do hôr. Hory majú svoje čaro. Pohľad na ne z diaľky pôsobí úchvatne. Akoby pozývali zakúsiť ich majestátnosť na vlastnej koži. No len čo sa podujmeme kráčať chodníkom, ktorý nimi vedie, a chceme dosiahnuť niektorý z ich vrcholov, objavujú sa – krok za krokom – skutočnosti, ktoré sú schopné nás odradiť. Raz je chodník príliš strmý, inokedy neistý a úzky, môže páliť slnko či naopak byť nepríjemne sychravo a dážď. Navyše, vrchol, ktorý je cieľom výstupu, sa neraz na dlhú dobu úplne skryje z pohľadu. Vtedy sa preverí motivácia a schopnosť nestratiť z pohľadu – napriek skrytosti – cieľ vlastnej námahy. Vytrvalosť býva odmenená neopakovateľným pohľadom „zhora“; námaha odchádza do zabudnutia a vystrieda ju radosť z toho, že sme to dokázali.
Výstup na vrch nesie v sebe aktuálne posolstvo pre dynamiku kráčania k Bohu. Myslím, že o tom už čo-to napísali niektorí duchovní autori. Ak však zostaneme už len pri tom jednoduchom obraze z turistiky, možno si všimnúť dve dôležité skutočnosti. Po prvé, prítomnosť ťažkostí. Je zrejmé, že ak niekto kráča hore, bude ho to stáť námahu. Bez nej to nepôjde. Ibaže by dostal krídla. Nuž, Boh aj tie niekedy dáva. Ale zvyčajne si to treba „odmakať“. I v duchovnom slova zmysle: čeliť vlastným slabostiam a obmedzeniam, hriechom a zlozvykom. Pri tom všetkom nestratiť z pohľadu vrchol, ku ktorému kráčame. No a to je tá druhá skutočnosť. Občas sa i pri duchovnom „stúpaní“ vrchol takpovediac skryje. Vedomie, že napriek tomu, že ho nevidím – teda, že Boha v danej chvíli výnimočne „necítim“ –, on „tam“ predo mnou je prítomný, umožňuje vo viere a vernosti pokračovať a nekapitulovať. Až kým sa vrchol opäť neukáže. Počas stúpania sú také momenty. Prítomné i preto, aby sme sa nenechali úplne znechutiť. A raz nastane radosť z dosiahnutia samotného vrcholu.
Liturgia nám počas augusta pripomína minimálne dva sviatky, ktoré na „spiritualitu vrchu“ odkazujú. Najprv 6. augusta slávime Premenenie Pána (cf. Lk 9,28-36), evanjeliovú udalosť, v rámci ktorej Ježiš s troma zo svojich učeníkov vystupoval na vrch. Zrejme to nebola len taká prechádzka, ale skutočná námaha. Možno i otázky „načo to všetko?“ a „museli sme tam ísť?“. Pohľad do Kristovej tváre žiariacej božstvom však musel zmazať všetky predošlé pochybnosti. A potom v polovici mesiaca slávime Nanebovzatie Panny Márie, jej definitívne „vystúpenie“ k Bohu, ku ktorému vystupovala verne počas svojho života, Kalváriu nevynímajúc. Nuž a na tú nitriansku Kalváriu rok čo rok na jej sviatok putujú – aj „vystupujú“, keďže ide o pahorok – tí, ktorých sa dotkla túžba zdolávania duchovných vrcholov… Hoci, po každom takom „čiastkovom“ vrchole je potrebné „zostúpiť“ späť na rovinu každodennej vernosti. Nepochybne však obohatení skúsenosťou pohľadu „zhora“.
Priatelia, prajem vám, vlastne nám všetkým, aby sme nestrácali z pohľadu vrchol, ku ktorému kráčame; aby nás pohľad, ktorý ponúka, inšpiroval k vernosti v každodennosti!
Marek Vaňuš SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
