Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA ŠTVRTÚ ADVENTNÚ NEDEĽA

Evanjelium:

V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ (Mt 24, 37-44)

Zamyslene:

Milí priatelia, advent napreduje, nachádzame sa už takmer na jeho konci: dnes máme jeho štvrtú, teda poslednú nedeľu. A tak nás liturgia v Božom Slove vedie k veciam, ktoré bezprostredne predchádzali Ježišovmu narodeniu. Ide o jeho počatie a všetko, čo sa okolo toho odohralo. Úryvok, ako k tomu prišlo, zaiste každý z nás pozná. Evanjelista Matúš píše o tom, ako Ježišova Matka bola zasnúbená s Jozefom, ale zrazu prišlo k nečakanej udalosti, ktorá bola prekvapením pre Máriu a pre jej snúbenca Jozefa sústom, s ktorým si nevedel rady.

Udalosť zaiste v nás vyvoláva nemálo otázok. Napríklad: Prečo Jozef pomýšľa na rozvod, keď boli iba snúbencami? Alebo prečo mu nepovedala o tom, čo sa stalo, priamo Mária, ale niekto iný, a kto ten iný bol? Tieto otázky a možno aj iné svedčia o tom, že potrebujeme poznať okolnosti a teda aj kultúru, v ktorej sa to, čom píše evanjelium, odohralo. Tá bola v mnohých ohľadoch veľmi odlišná od našej kultúry.

Evanjelista Matúš hovorí, že Ježišova „matka Mária bola zasnúbená s Jozefom.“ Zásnuby poznáme aj z našej západnej kultúry, no bolo by chybou myslieť si, že to bolo to isté. V našej časti sveta sú zásnuby nepovinnou fázou – totiž nie každý pár ich robí – na ceste k manželstvu, kedy si chlapec a dievča viac či menej verejne dajú najavo, že to myslia vážne a že smerujú k manželstvu.

No v židovskej kultúre v dobe Ježišovej to bolo inak. Zásnuby boli povinným, verejne vykonaným obradom, ktorým sa začínal proces manželstva. Chlapec a dievča – obyčajne bratranec a sesternica – boli pri zásnubách pred verejnosťou predstavení ako tí, ktorí už odteraz patria k sebe. Títo dvaja spolu však ešte žiť nemohli, každý žil oddelene, so svojou rodinou. Nemohli mať teda ešte ani intímny vzťah. No bol tam už vážny záväzok, a to až taký, že keby sa boli chceli rozísť, vyžadoval by sa k tomu oficiálny rozvod. Keby náhodou s takto zasnúbenou ženou nejaký iný muž čosi mal, bolo by to považované za cudzoložstvo, za čo bol podľa knihy Deuteronómium (22, 23-24) trest ukameňovania pre oboch.

Manželstvá dávali dokopy rodičia. Neboli teda výsledkom – ako v našej kultúre – toho, že by sa chlapec a dievča do seba zaľúbili a po čase sa rozhodli stať sa manželmi. O tom, kto príde alebo nepríde do ich rodiny, vždy rozhodovali rodičia a nie deti, ktorých sa to týkalo. V židovskej kultúre nikto od manželstva neočakával lásku, priateľstvo alebo blízkosť. Bola to kultúra, kde boli dva svety, svet mužský a svet ženský, prísne od seba oddelené, a kde sa silne dozeralo na to, aby sa tieto dva svety nemiešali. Mladí, ktorí v tejto atmosfére vyrastali, vedeli, že keď im raz vyberú manželského partnera, že sa tak stane po zvažovaní výhod – či už politických alebo ekonomických – pre obe rodiny. V istom zmysle v manželstvách sa brali nie dvaja jedinci, ale dve rodiny.

Celý manželský proces spočíval v ritualizovaných krokoch postupného oddeľovania ženy od jej rodiny a jej pričleňovania k rodine svojho ženícha. Ženíchov otec ponúkne otcovi nevesty rozličné dary a služby. Konečné rozhodnutie potom robí nevestin otec. Na dohode na detailoch sa aktívne zúčastňujú aj ženy z oboch rodín, aby im tak nič neuniklo – veď kto to vie lepšie než ženy! Verejné potvrdenie konečnej dohody o manželstve robia patriarchovia z oboch rodín. Nasledujú zásnuby, a potom asi o rok sobáš. Sobáš, ktorý celý ten manželský proces završuje, spočíval v tom, že ženích príde do domu svojej snúbenice a slávnostne si ju odvedie k sebe.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie