Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA 25. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evenjelium:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ (Lk 16, 1-13)

Podcast:

Zamyslenie:

V dnešnú nedeľu budeme v evanjeliu, milí priatelia, počuť dosť kontroverzné podobenstvo. Bude to podobenstvo o  nepoctivom správcovi. Tento správca zneužíval svoje postavenie a predsa Ježiš ho na záver kladie svojím poslucháčom akoby za vzor. Toto je však klamná interpretácia. Čo Ježiš kladie za vzor, je správcova vynachádzavosť, keď zistil, že mu prihára. Jeho správanie sa ako správcu však úplne jasne odsudzuje.

Pozrime sa na tohto správcu zblízka a skúsme zistiť, čo sa stalo, že z – pravdepodobne na počiatku – dobrého a spoľahlivého človeka sa nakoniec vykľul podvodník, zlodej a zneužívateľ.

Abrahám Lincoln kedysi dávno povedal: „Takmer každý človek je schopný obstáť v protivenstvách, ale ak chceš vyskúšať jeho charakter, daj mu moc.“1 Čo tým chcel povedať bolo toto: je veľa vecí v živote človeka, ktoré svedčia o jeho charaktere, napríklad schopnosť znášať trápenia, súženia a protivenstvá. Myslí sa tu napríklad na nepriazeň „osudu“, na prenasledovania zo strany iných ľudí, na kríže rozličného druhu, na skúšky a súženia každodenného života. Nie je ľahké vo všetkých týchto protivenstvách obstáť. Niektorí ľudia sa pod ťarchou svojich životných krížov lámu. No väčšina ľudí je predsa schopná obstáť. Buď sa snažia vo svojej nepriaznivej situácii nájsť riešenie alebo ju, ak riešenie nejestvuje, nesú s trpezlivosťou. A takýto postoj hovorí o zrelosti charakteru.

No znášanie protivenstiev, aj keď je to veľká vec, nie je tým najvýrečnejším dôkazom sily charakteru človeka. Tým je moc. Až na moci vidíme, čo sa naozaj v človekovi nachádza. Na tom, ako sa správa voči svojim podriadenými a ako šafári so zdrojmi, ktoré má k dispozícii. V tomto zmysle je zaujímavé pozorovať už malé deti. Keď im náhodou zveríte nejakú malú zodpovednosť, napríklad dohliadať na hru na ihrisku alebo na poriadok v triede materskej škôlky, z malého príjemného chlapčeka či dievčatka sa zrazu stane malý tyran. Na moci, ktorú má momentálne v rukách, vidíme, čo je naozaj v ňom. Preto treba človeka už od detstva presne v tejto oblasti vychovávať, aby neskôr, keď vyrastie, mohol obstáť vo veciach, ktoré sú veľké a ktoré presahujú piesok ihriska, na ktorom sa hrával ako dieťa.

Preto hovorí aj Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Kto je verný v maličkostiach, je verný aj vo veľkom. Kto je nepoctivý v maličkostiach, je nepoctivý aj vo veľkom.“ Človeka treba postupne zaťažovať mocou a zodpovednosťou a pozorovať ho, ako si počína a či obstojí. A iba vtedy, keď obstojí, ho možno poverovať vyššími úlohami a väčšou mocou. Inak nie. Inak by sa z neho mohol stať nezodpovedný tyran.

Toto bol prípad nepoctivého správcu z evanjelia. Ktovie, ako sa dostal na tento post. Buď bol dobrým hercom, keď sa uchádzal o miesto v zamestnaní u spomínaného pána, alebo mohol predtým mať dobrú povesť v zachádzaní s mocou, no teraz, keď zrazu stál pred veľkými možnosťami vyplývajúcimi z jeho postavenia, pred silnými zdrojmi či už finančnými alebo inými, sa mu zrazu zakrútila hlava. A zo – na začiatku možno poctivého správcu – sa postupne stal správca nepoctivý. Tento človek zrazu začal zneužívať ľudí, zneužívať peniaze, vplyv, prostriedky… no predovšetkým dôveru svojho pána.

Stať sa zneužívateľom moci a peňazí nie je ťažké. Stačí, aby človek nebol chvíľu v strehu. Preto si musí neustále uvedomovať, že veci, ktorými momentálne disponuje, má v správe len dočasne a že jedného dňa bude z nich vydávať počet. Na tomto sa zakladá väčšina funkcií a úradov nielen v občianskej, ale aj v cirkevnej správe. Preto sa vo väčšine prípadov úrad zveruje len na vymedzený čas, aby sa predišlo jeho zneužívaniu. Totalitné režimy sú práve tým známe, že isté úrady neohraničujú časovým limitom, a tak ten dotyčný je slobodný ich zneužívať, ako sa mu len páči. Každý zdravý organizmus stavia na dočasnosti a na zodpovednosti.

A preto je tu ten test: Ak sa človek osvedčí, vládne ďalej, ak sa neosvedčí, buď ide preč, alebo pred súd. Moc a peniaze naozaj korumpujú. Je len málo tých, ktorí dokážu uprostred bezhraničných finančných možností a iných prostriedkov si uvedomiť, že nič z toho nie je ich, že to majú len v správe.

Preto sa v tomto zmysle treba pýtať samého seba: aký mám vzťah k úradu, ktorý momentálne vykonávam a k zdrojom a výhodám, ktoré sú s ním spojené. Možno nie pre každého je táto otázka relevantná, no verím, že pre väčšinu z nás je. Napríklad bol si vybratý do nejakej komisie, rady, grémia či čohosi podobného. Ako užívaš prostriedky, ktoré máš k dispozícii? Ako sa správaš k ľuďom, ktorým máš slúžiť. Pamätám si, že keď sme kedysi dávno v Bratislave rekonštruovali bývalú internátnu jedáleň a prerábali ju na Univerzitné pastoračné centrum, našli sme tam za radiátorom starý zošit sťažností. Nachádzalo sa tam veľa sťažností na kuchárky a personál jedálne, ktorý sa správal voči študentom arogantne. Tento personál bol v istom zmysle v pozícii moci nad študentmi. Niečo podobné máme s policajtmi alebo s úradníkmi, alebo s predavačkami, učiteľmi, lekármi v nemocniciach, nami kňazmi… Mohli by sme menovať množstvo pozícií moci, kde sú ľudia schopní zneužívať ako správca z evanjelia svoju moc.

Peniaze a moc sú nebezpečné. Je pravda, že sú ľudia, ktorí nosia vo svojich génoch akoby imunitu pred chorobou závislosti na týchto dvoch veciach. No takíto jedinci sú skôr výnimkami (hoci neviem, či vôbec jestvujú). Peniaze a moc v sebe obsahujú potenciál k závislosti, ak človek nie je v strehu.

Čo robiť? Veľmi účinným prostriedkom na riešenie tohto všetkého je to, čo hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.“ Mysli na zadné kolieska. Mysli na budúcnosť. Buď kreatívny a svojou vynachádzavosťou, poctivosťou a dobrotou si buduj nie imaginárne, ale skutočné vzťahy, ktoré tu pomôžu vtedy, keď sa všetko to, čo máš dnes, pominie.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie