Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA 31. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 1-10)

Podcast:

Zamyslenie:

Sú ľudia, ktorí sa boja zmeny, lebo podľa nich k zmene sa ide iba cez bolesť a trápenie a jej výsledkom je znova iba smútok a bolesť. Možno je tomu tak, no bojím sa, že iba v prípade zmeny zlej. Dobrá zmena vyvoláva v človeku vždy radosť a nadšenie. A hlavne, dáva mu nový život.

Na ilustráciu si vypočujme príbeh, ktorý rozpráva istý mládežnícky pracovník. „Poslali ma do mládežníckeho tábora. Bol som mladý a študoval som poradenstvo mládeže. Tento tábor mal byť pre mňa praxou. Veľmi som túžil obstáť a ukázať všetkým, čo viem.

Deti boli v predpubertálnom veku. Robilo sa s nimi dobre, aj keď pokusov o to, ako ma vytočiť nebolo z ich strany málo. Bol tam však jeden chlapec, z ktorého som bol bezradný. Bol negatívny, nepriateľský, mrzutý, a keď so sa ho na niečo spýtal, odmietal hovoriť. Nevychádzal si s nikým, ani so svojimi rovesníkmi. Na slabších sa vŕšil a beda tomu, kto by bol na neho niečo povedal. Často som mu dohováral a keď niečo počas našich aktivít vykonal, poslal som ho von alebo mimo skupinu. Nič ale nezaberalo, ba naopak sa to zhoršovalo.

Raz som sa tak medzi rečou posťažoval na neho u vedúceho tábora. On mi na to: „Vieš čo, zajtra ráno mi ho pošli.“ Poslal som. Asi po týždni a pol sa veci zrazu zmenili. Chlapca sme síce videli zriedkavejšie, pretože sa väčšinou zdržiaval u vedúceho, ale keď prišiel, bol veselý, smial sa, správal sa slušne k ostatným a zapájal sa aj do aktivít. Bol som z toho úplne vyvalený. Šiel som teda za vedúcim a hovorím mu: „Čo si s tým chalanom urobil? To nie je on.“ „Počúvaj,“ hovorí mi, „keď si pred asi viac ako týždňom chlapca poslal za mnou, ako sme sa dohodli, prišiel, keď som práve odchádzal autom do mesta na nákupy. Hovorím mu: „Sadni, ideme do mesta nakupovať potraviny.“ Nasadol a ja som sa mu posťažoval, aké je to náročné vždy na všetko myslieť vopred a nemusieť za každou maličkosťou bežať vždy do mesta. Keby som mal niekoho, kto by to ustrážil, bolo by mi hneď ľahšie. Nedal by si sa na to ty?“ pýtam sa ho. „Na čo?“ „No, že budeš sledovať v kuchyni zásoby a budeš ma upozorňovať, čo všetko chýba, aby som to kúpil naraz. Budeš taká spojka medzi kuchárom a mnou!“ Chlapcovi sa to zapáčilo. A nielen to. Neskôr sa zoznámil aj s naším stolárom, ktorý práve opravoval loďky na našom jazere. Ten ho učil, ako sa zatĺkajú klince, ako sa lepia škáry a množstvo iných vecí. A tak tento namrzený a negatívny mladík mal nielen novú prácu, ale aj zodpovednosť. A to ho podľa mňa prebudilo.“ „Pekne“, hovorí študent. „To vám teda všetkým ďakujem!“

A tak to pokračovalo ďalej. Zatiaľ, čo rovesníci chlapca sa zabávali, jazdili na koni, hrali basketbal, on trávil čas s vedúcim tábora, s kuchárom a stolárom, ktorí si ho obľúbili a ktorí sa s ním často dokonca i radili, keď išlo o to, ako niečo spraviť, aby sa to páčilo jemu a jeho rovesníkom. On im to vždy ochotne vysvetlil a aj im s tým pomohol. Z času na čas ho poslali aj medzi rovesníkov, aby sa bavil aj s nimi s tým, že „za takú hodinu nech si späť, lebo ťa potrebujeme,“ povedali mu. To mu, samozrejme, dodalo ešte viac hrdosti.

Vedúci tábora – ako vidíme – na rozdiel od ostatných našiel kľúč, ktorým by otvoril chlapcovo srdce. Hľa, takto funguje zmena.

Ešte jeden príklad. Kaplán má v škole na hodine katechizmu skupinu detí. Jeden z nich je na nevydržanie. Je drzý, neposlušný a ustavične sa predvádza a ťažko ho je skrotiť. Raz im dá úlohu, aby namaľovali, tak ako vedia, jeden príbeh z evanjelia. Maľby boli samozrejme rôzne; podľa toho, ako to ktoré dieťa videlo a aj aký malo talent. Kaplán kresby vyhodnotil. Potom si zavolá spomínaného chlapca a hovorí mu: „Tvoja kresba sa mi najviac páčila. Na budúce ti dám do žiackej knižky pochvalu!“ Chlapec stratil reč. Po chvíli príde za kaplánom so žiackou knižkou a hovorí mu: „Nemohli by ste mi do nej napísať pochvalu už dnes? Moji rodičia sú rozvedení, s mamou sa stretám iba občas. A práve tento víkend sa stretneme a chcel by som jej to ukázať!“ Znova, hľa, takto funguje zmena.

Učenec Archimedes vraj kedysi povedal: „Ukážte mi pevný bod a ja pohnem zemeguľou!“ Každý máme takýto pevný bod, milí priatelia, a blažení tí, ktorí nám ho pomôžu nájsť.

Takýmto objaviteľom pevného bodu u ľudí bol bezosporu Ježiš. Dnešné evanjelium hovorí, že Ježiš prechádzal cez Jericho. Myslia sa tým dve veci. Jednou je, že Jericho nebolo jeho cieľom. Cieľom bolo pre neho niečo iné – my vieme, že Jeruzalem. Jericho bolo len miesto, kadiaľ musel na svojej ceste do Jeruzalema nevyhnutne prejsť. No prechádzať Jerichom znamenalo aj niečo iné: to, že je tu – na mieste, cez ktoré prechádza – ľuďom k dispozícii. Ako keď povieme: dedinou prechádzal drotár, obuvník, zubár. Títo odborníci prechádzajú dedinami preto, aby obyvateľom poslúžili. Tak nejako to bolo aj s Ježišom. Ktovie, koľkí o jeho služby stáli v Jerichu. Áno, boli zvedaví, to vieme. Len či túžili aj po Ježišových službách, to nie je celkom isté. Je však úplne isté, že po nich túžil Zachej. Inak by sa nebol vo svojej profesii – čo ako rozpačitej – takto strápnil, aby vyliezol na strom. Ježiš videl Zachejovi do srdca a rozpoznal v ňom túžbu. Túžbu po tom, aby sa konečne našiel niekto, kto by ňom rozpoznal a našiel aj niečo dobrého. Ježiš to urobil a Zachej sa už nikdy nevrátil k svojmu výnosnému povolaniu. Ani v jeho prípade – tak ako ani v prípade chlapcov z našich príbehov – nebola zmena ani bolestná, ani smutná.

Brat, sestra, možno aj ty sa chúliš ukrytý kdesi v korune stromu, nech je tým stromom pre teba čokoľvek. Možno aj ty,podobne ako Zachej chceš vidieť, ale nechceš byť videný. Si pozorovateľom, ale nie účastníkom života. Čoho sa bojíš? Ježiš dnes pozýva aj teba: „Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!” Aká bude tvoja odpoveď?

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie