Zamyslenia

Kvetná nedeľa

Dnešné Božie Slovo:
Keď Ježiš stál pred vladárom Ponciom Pilátom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“

Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na
súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým,
lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ Veľkňazi a starší nahovorili
zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal:
„Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“
Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“
Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým
väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“ Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že
pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil:
„Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“

A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás
a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať
a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej
budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli
do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na
hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená
a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu
trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho
z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho
ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho
prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo
znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel
piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si
posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho
viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch
zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali
hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova
postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu
posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám
seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža
a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak
ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.‘“ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli
s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do
tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli,
Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden
z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu
a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš
príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa
triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých
svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení
prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo
s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje,
veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

Mt
27,11-54

Zamyslenie:

Okolo tretej hodiny popoludní zvolal Ježiš mocným
hlasom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Ako máme chápať tieto
záhadné a znepokojujúce slová? Pri povrchnom počúvaní by sa dali chápať
dokonca ako priznanie stroskotania celého diela, ktoré Ježiš Kristus konal. Ale
keby to bol prejav stroskotania, nemali by sme dôvod Kristov kríž spomínať. Pri
hľadaní vysvetlenia nemôžeme obísť skutočnosť, že sú to začiatočné slová 22. žalmu.
Ježiš sa na kríži modlí. Táto modlitba jasne ukazuje, že sa prebojoval cez
smútok a úzkosť k jasnému pohľadu až do večnej slávy. Po Ježišovej
otázke: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ a po jeho ukrižovaní,
sa jeho nepriateľa tešili, že sa im podarilo zlikvidovať toho, kto sa im javil
ako veľmi nepohodlný. Zdanlivo mlčiaci Boh prehovoril a vzkriesil svojho
umučeného, ukrižovaného Syna k novému životu. Vo vzkriesení našla svoju
odpoveď aj otázka „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Aj my sa môžeme
tešiť na to, že dostaneme od Pána Boha odpovede na svoje otázky.
V modlitbe prosme, aby sme mohli zvolať s vojakom: „Naozaj tento bol
syn Boží!“ Dokážme to svojím životom.