Pondelok 4. týždňa v Cezročnom období

„Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale …

… on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!“ A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja. Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa; čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.“

Mk 5, 1-20

Nečistý duch je duch smrti. Jeho klamstvo vyháňa človeka žiť život v hroboch, zväzuje ho, spútava reťazami strachu zo smrti, vedie ho k sebazraňovaniu, trýzneniu sa. Obyvatelia gerazského kraja, tak ako aj my, sme pozvaní spoznať v posadnutom človeku seba, aby sme mohli byť oslobodení, a tak ako on, oblečení a zdraví sedieť pri Ježišovi.

Pastieri utiekli ako svine, o ktoré sa starali a oznamujú ako démoni to, čo je pre nich určite “zlou zvesťou”. Víťazstvo dobra (oslobodenie človeka) niečo stojí (možno aj dvetisíc svíň), ale tá cena je vysoká pre tých, ktorí ešte nezakúsili slobodu. Uzdravený je obrazom nového človeka, v protiklade ku starému Adamovi, ktorý Boha nepočúva, uteká pred ním, zisťuje, že je nahý a úplne v moci svojich strachov, démonov.

Zdá sa, že Ježiš vypočuje prosby nečistých duchov a obyvateľov, ale nie toho uzdraveného človeka. Jeho túžbou bolo byť s Ježišom – čo je modlitba každého slobodného človeka. Ježiš ho – ako aj nás – posiela domov (ku svojim), aby sme im oznámili, aké veľké veci s nami urobil Pán a ako sa nad nami zmiloval. Každé oslobodenie sa stáva poslaním. Jeho „súcit ku mne“ je moje osobné zakúsenie Ježiša ako môjho Spasiteľa a Pána. Ohlasovanie Evanjelia nie je výklad náuky, alebo ideí. Nie je to katechizmus. Je to ohlasovanie skutkov, rozprávanie o tom, čo Ježiš urobil pre mňa – a chce urobiť pre každého, kto počúva. Uzdravený plnil Ježišovu vôľu – mal hlásať čo mu urobil „Pán“, on ale hovorí, čo urobil „Ježiš“. Pre neho „Ježiš je Pán“.

Aplikácia:

1/ Čo ŤA robí neslobodným, čo ŤA zväzuje? Prečo a čo kričíš, čím sa trýzniš, sebazraňuješ?

2/ Aké veľké veci s TEBOU Pán urobil, ako sa nad tebou zmiloval?

3/ Ku komu ŤA posiela, aby si o tom hlásal?

Oto

ženatý, riaditeľ, 38 rokov



Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie