Zamyslenia

Štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období

„Ježiš povedal zástupu: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“
Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“
Mk 4,21-25

Dnešná uponáhľaná doba nás núti žiť v akomsi pomyslenom kolotoči práce, udalostí, zážitkov, vzťahov…

Ako škrečok v kolese – bežíme, naháňame sa a v konečnom dôsledku za ničím. Len uháňame „vpred“ a pri tom sme na mieste… Hovoríme veľa a zväčša vtedy, kedy by bolo potrebné mlčať. A mlčíme málo a zväčša vtedy, kedy by sme mali hovoriť. Počúvame ešte vôbec, čo nám hovoria ľudia okolo nás? Neselektujeme už všetko, čo počujeme? Selektovanie je potrebné, ale záleží na tom, čo si z nášho počúvania odnášame. Vyberieme si jednoducho to, čo sa nám hodí… Sme pozorní v počúvaní alebo nad všetkým mávneme rukou? A pritom je také dôležité počúvať aktívne!

Pri mojej
práci s deťmi sa mi stáva, že ma jednoducho nepočúvajú… Niekedy ma
to hnevá a som z toho smutná, inokedy to jednoducho odignorujem, či
zopakujem veci aj 20-krát… V tom všetkom mi raz napadla myšlienka, že
ako asi vníma Boh to, keď ho nepočúvame,
keď si „ideme svoje“. Hnevá sa? Je smutný? Ignoruje nás? Nie, ani jedno
z toho. Boh nám vždy dáva šancu na to, aby sme ho začali počúvať.

Pri dnešných
Ježišových slovách sa zamyslime nad tým, čo počúvame a či vôbec počúvame.
Lebo „ Kto má uši na počúvanie, nech
počúva!“ ale „Dávajte pozor na to, čo
počúvate!