Evanjelium:
Ježiš povedal svojím učeníkom: „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona
zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá
hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“ Mt 13,47-52
Podcast:
Zamyslenie:
Evanjelium dnes veľmi dobre odhaľuje dielo svätého Alberta Veľkého (1193 – 1280), biskupa a
učiteľa Cirkvi. Využívajúc úsudok v službe viery, stal sa skúseným mudrcom v aspektoch prírodných vied a
vedy o myslení. Prírodovedné chápanie diela stvorenia nespochybňuje vieru, ale práve naopak: „Viera a
rozum sú ako dve krídla, na ktorých sa ľudský duch vznáša ku kontemplácii pravdy“ (Ján Pavol II.).
V skutočnosti je viera ako „sieť, ktorá sa spúšťa do mora a chytá všetky druhy rýb [pravdy]“ (porov.
Mt 13,47); viera sa neuzatvára pred prirodzenými skutočnosťami stvorenia ani pred prejavmi prirodzeného poriadku. Svätý Albert mal osobitnú zásluhu na tom, že nás oboznámil s veľmi cennými aspektmi Aristotelovho filozofického myslenia, keď ich dal do služieb teologického myslenia. Okrem toho bol svätý Albert aj učiteľom Tomáša Akvinského, „Doctor Angelicus“: Tomáš pokračoval a doviedol na veľmi vysokú úroveň tento spôsob integrácie a komplementarity medzi filozofiou a teológiou.
Dovtedy kresťanstvo prejavovalo sympatie a otvorenosť len voči platonizmu, ale od majstra
Aristotela (4. storočie pred n. l.) prijímalo len logickú vedu.
Parafrázujúc Ježiša Krista by sme teda mohli povedať, že teológ, ktorý „sa stal učeníkom nebeského
kráľovstva, je ako majiteľ domu, ktorý vynáša zo svojich skladov nové i staré poklady“ (Mt 13, 52).
Pokrok, ktorý dosiahla veda o viere – teológia – počas dvadsiatich storočí kresťanstva, je impozantný.
Nezmenil sa však základ: Božie slovo, ktoré práve preto, že je Božím slovom, hovorí o hlbokých
skutočnostiach a zároveň svieti – morálne usmerňuje – nad mnohými skutočnosťami svetského poriadku.
Teologické bádanie by nám nemalo naháňať strach. To, čoho by sme sa mali báť, je teológia bez modlitby,
bez akéhokoľvek dialógu s tým, kto je vteleným Božím slovom.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
