Utorok po 4. veľkonočnej nedeli

Dnešné Božie Slovo:
V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Jn 10, 22-30

Zamyslenie:

Čítal som nedávno jeden príbeh. Vraj bol raz jeden pastier, ktorý mal svoje stádo a mal ho veľmi rád. Staral sa o svoje ovečky ako len najlepšie vedel. V noci ich zatváral do košiara, aby ich ochránil pred vlkmi. Raz sa však stalo nešťastie. V ohrade okolo košiara bola diera a istú noc sa jedna ovečka dierou odtúlala preč. Začal ju naháňať vlk. Našťastie aj pastier si všimol, že ovečka chýba a tak sa ju pustil hľadať. Prišiel včas, aby vlka palicou zahnal a ovečku na svojich pleciach priniesol späť medzi ostatné. A hoci všetci k tomu pastiera nabádali, on nechcel  zaplátať dieru v ohrade…

Isto by som sa aj ja sám zaradil k tým, ktorí by ho nabádali, aby dietu v plote opravil. Považoval by som ho za nerozumného, veď ovečky cez dieru mu budú utekať stále. Ale je to naozaj tak, ak beriem ovečky ako podobenstvo a ovečkami sú ľudia? Ohrada predstavuje pre mňa v tomto príbehu určitú autoritu. V ostatnom čase ju vnímam ako rodičovskú autoritu k dorastajúcim synom už v dospelom veku, ale stále bývajúcim doma so mnou. Som si totiž vedomý, keď sú deti malé, treba ich chrániť, viesť za ruku. Ale vekom a dozrievaním treba dieru v plote zväčšovať, aby deti pri mne nezostali pretože musia, pretože v odchode im bráni ohrada, ale preto, že slobodne chcú, lebo vedia, kde majú domov. Mladí, vždy utkajú odtiaľ, kde ich držia nasilu, kde sa necítia slobodne. Kvôli úteku dokážu preskočiť aj ohradu.

S Ježišom apoštoli nezostávali, pretože vystaval bariéru, že nemohli od neho odísť, alebo utiecť, ale pretože ich zahrnul láskou a chceli pri Ňom zostať. Tomuto ma učí podobenstvo o Dobrom pastierovi, ktoré je dominantné aj v dnešnom Evanjeliu pri výchove synov, ale aj vo vzťahoch s inými. Zahŕňať blízkych láskou a dať im slobodu vo vzťahu. Deti, kolegov, priateľov. Vzorom mi je Dobrý pastier.

Aplikácia:

1/ Staviam vysoké ohrady vzťahov, aby som ochránil blízkych?

2/ Dokážem zväčšovať dieru v plote?

Radovan

vdovec, novinár, 48 rokov



Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.

Copyright © 2017 Spoločnosť Božieho Slova.
Všetky práva vyhradené.
Prihlásenie