ZAMYSLENI NA 21. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. Mt 16.13-20

Podcast:

Zamyslenie:

Keby som sa vás, milí priatelia, spýtal na jednu charakteristiku, ktorá nás katolíkov najviac odlišuje od príslušníkov ostatných kresťanských tradícií – napríklad protestantov, anglikánov alebo pravoslávnych –, čo by to podľa vás bolo? Predpokladám, že by ste menovali veci ako mariánska úcta či eucharistia a mali by ste pravdu. Mariánska úcta a eucharistia, tieto silné stĺpy katolíckej viery a identity naozaj chýbajú v mnohých nekatolíckych kresťanských tradíciách. No nie vo všetkých. Napríklad anglikáni majú eucharistiu a pravoslávni majú dokonca oboje, aj mariánsku úctu, aj eucharistiu. No predsa je jedna vec, ktorú máme my katolíci a ktorú nemá žiadna iná kresťanská denominácia. A pritom je to vec, ktorá nie je ani trocha nepodstatná, naopak je tak podstatná, že od nej závisí vlastne všetko ostatné. Tou vecou je pápežský primát. Pápežskému primátu katolícka cirkev vďačí za to, že jej viera je čistá a nezmenená aj po dvoch tisícročiach, že my kresťania-katolíci 21. storočia veríme a vyznávame presne to isté, v čo verili a vyznávali apoštoli a kresťania prvých storočí po Kristovi.

Možno by ste mohli namietať, že to isté tvrdia aj kresťania iných denominácií. Kto má teda pravdu? Skúsme to zistiť. Dnešná nedeľa nám dáva na to zvláštny mandát, lebo v evanjeliu si čítame o tom, ako Pán Ježiš apoštolovi Petrovi prisľúbil, že na ňom postaví svoju cirkev. A to potom, po svojom zmŕtvychvstaní aj spravil. A od vtedy sa pápežský primát tiahne dejinami a my máme dnes už 266. Petrovho nástupcu v osobe pápeža Františka.

Keby som sa vás spýtal, čo je podľa nášho katolíckeho učenia prameňom našej viery, čo by ste menovali? Verím, že každý katolík by uviedol tri dôležité piliere: Sväté Písmo, Tradíciu a tzv. Magistérium, čiže učenie pápežov a koncilov. Keby ste sa spýtali na to isté hociktorého protestanta, každý by vám povedal, že iba Sväté Písmo (Sola Scriptura). Nekatolícki kresťania takmer všetci bez výnimky považujú za prameň svoje viery iba a jedine Sväté Písmo.

Lenže v tomto ich postoji sú prinajmenšom dva problémy: 1) Odkiaľ zoberieme istotu, že náš výklad Svätého Písma je správny a že sa pri ňom nemýlime? Protestanti hovoria, že sa netreba báť, lebo každého, kto číta Sväté Písmo, osvecuje pri tom Duch Svätý, aby sa nemýlil. Lenže ako potom vysvetlíme, že to, čo bolo na počiatku, v dobe reformácie len jednou cirkvou, sa do dnešných dní rozdelilo na viac ako 20.000 cirkví a tento počet stále narastá? A pritom všetky tieto cirkvi používajú jedno a to isté Sväté Písmo! 2) A druhý problém, odkiaľ sa toto Sv. Písmo (alebo Biblia) vlastne vzalo? Ježiš predsa nič nenapísal. Knihy, ktoré máme v Biblii, sa objavovali postupne, počas prvých desaťročí po Kristovi. Kto rozhodol, že napríklad Evanjelium Jánovo bude v Písme, ale nebude tam evanjelium Tomášovo alebo Jakubovo? Že tam bude napríklad Jakubov list, ale nebude tam Hermasov Pastier?

Odpoveď na obe tieto otázky je rovnaká: Cirkev. Ten, kto dal sväté Písmo dohromady, kto vytvoril a schválil tzv. Kánon alebo zoznam kníh Svätého Písma, bola katolícka cirkev. Stalo sa tak na koncile v Hippo r. 393 a bolo to znova potvrdené na konciloch v Kartágu r. 397 a 419. Teda Bibliu, ktorú do dnešného dňa používa každá jedna kresťanská cirkev a ktorú každá z nich pokladá za jediný zdroj svojej viery, tieto cirkvi prevzali od katolíckej cirkvi.

Viete, čo je na tomto najzvláštnejšie? To, že nikto z nich proti zoznamu kníh Svätého Písma neprotestuje. Nepočul som, že by niekto tvrdil, že v Písme by malo byť aj evanjelium Tomášovo. Alebo, že by tam nemal byť List sv. Jakuba. To sa vlastne aj stalo: vieme, že tento list spochybnil sám Luther. No tí po ňom to rýchlo upratali a dnes už nikto z protestantov netvrdí, že tento list tam nepatrí.

Pre nás katolíkov cirkev Písmo nielen že dala dohromady, ale ho ako jediná aj neomylne vykladá. Všimnime si, čo o tom píše apoštol Pavol v Prvom liste Timotejovi: „Cirkev živého Boha, [je] stĺp a opora pravdy“ (3,15). Vidíme tam tú istotu? Cirkev je stĺp a opora pravdy. Áno, je pravda, že Duch Svätý nás pri čítaní Sv. Písma osobne osvecuje a vedie, ale ak ide o zásadné veci, je to Učiteľský úrad Cirkvi, ktorý dáva k tomu všetkému posledný a definitívny výklad. Veď či nepovedal Ježiš Petrovi: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ (Lk 22,31-32)?

Ako toto Cirkev robí? Vráťme sa znova k tým trom prameňom zjavenia, ktoré sme spomínali na začiatku. Prvým bolo Sväté Písmo. Áno, Sväté Písmo má aj pre nás katolíkov zásadnú autoritu. Tým, čo sme si povedali, túto autoritu nechceme ani spochybňovať, ani relativizovať. Lenže, ako vieme Písmo sa dá vykladať rôzne. Je veľa príkladov z dejín, kde – okrem toho množstva už spomínaných proti sebe stojacich cirkví – vidíme, že Písmo Sväté sa dá použiť, využiť, ale aj zneužiť na čokoľvek. Preto pri jeho výklade potrebujeme vodcu. Veľmi významným vodcom je tradícia, ktorú my katolíci pokladáme za druhý prameň Božieho zjavenia. Tradícia, to sú hlavne spisy cirkevných otcov a spisovateľov prvých storočí. Keď máme nejakú spornú vetu v Písme a nevieme, ako ju chápať, kto iný nám môže byť v tomto väčšou autoritou, ako ten, kto žil časovo najbližšie k dobe Ježišovej? Pekným príkladom nám tu je práve výrok Ježišov z dnešného evanjelia o Petrovi ako skale Cirkvi. Protestanti hovoria, že to Ježiš povedal len Petrovi, ale neplatilo to pre jeho nástupcov. My katolíci tvrdíme, že to platilo aj pre neho, aj jeho nástupcov. Dôkaz na to nájdeme práve v  spisoch mnohých prvokresťanských spisovateľov, ako napríklad Klement Rímsky, Hegesippus, Sv. Irenej, Tertullián, Sv. Cyprián a mnohí ďalší, ktorých spisy sa nám zachovali. Takto je tradícia pre nás nevyčerpateľným zdrojom odpovedí na množstvo sporných otázok, ktoré môžeme dnes nájsť nielen vo Svätom Písme.

My katolíci sme presvedčení, že Boh svoju cirkev – cez jej hlavu – chráni pred omylom. Ježiš sám sa postaral o to, aby sme my jeho nasledovníci mali kanál, cez ktorý sa k nám bude až do konca vekov dostávať svetlo pravdy v sporných veciach. Tým kanálom je Cirkev a tým učiteľom Duch svätý. Ako povedal Ježiš u Jána: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16, 12-13). Vieme, že pápeži v Cirkvi boli všelijakí. Máme medzi nimi veľkých hriešnikov, ale i veľkých svätcov. No niet medzi nimi jediného, ktorý by učil bludy. Ak niekto takého nájde, nech to oznámi.

Podcast:

Evanjelium:

Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela.“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ (Jn 1,45-51)

Zamyslenie:

Dnes slávime sviatok sv. apoštola Bartolomeja. Evanjelista Ján veľmi živo opisuje jeho prvé stretnutie s Pánom, takže scénu si ľahko môžeme predstaviť. Ide o dialóg medzi mladými, priamymi, úprimnými… nádhernými srdcami!

Ježiš cestou stretne Filipa a povie mu „Poď za mnou!“ (Jn 1,43). Krátko potom Filip, nadšený zo stretnutia s Ježišom, nájde svojho priateľa Natanaela a povie mu, že konečne našiel toho, o kom písal Mojžiš a Proroci: „Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta“ (Jn 1,45). Odpoveď Natanaela vôbec nevyjadruje nadšenie, ale skôr pochybnosti: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1,46). Niečo podobné sa stáva takmer všade. Je bežné, že v každom meste alebo dedine majú jeho obyvatelia sklon myslieť si, že nič, čo pochádza zo susedného mesta alebo dediny nie je hodnotné… že všetci, ktorí tam žijú, sú neschopní, nemožní… a naopak. Ale Filip sa nedal odradiť. A nakoľko sú priateľmi, nepúšťa sa do ďalšieho vysvetľovania, ale iba povie Natanaelovi: „Poď a uvidíš!“ (Jn 1,46). Natanael ide a od prvého momentu, keď zbadá Ježiša, je zjavné jeho povolanie. To, čo zdanlivo vyzerá ako číra náhoda, je nepochybne oddávna pripravené v Božích plánoch. Natanael určite nie je neznámou osobou pre Ježiša, ktorý mu hovorí: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom“ (Jn 1,48). Pod akým figovníkom? Možno to bolo Natanaelovo obľúbené miesto, kam chodieval, keď si chcel oddýchnuť, premýšľať, byť sám… hoci pod láskavým Božím pohľadom. Práve tak, ako my všetci. Ale na to, aby som si uvedomil nekonečnú Božiu lásku, ktorou miluje každého z nás, aby som si uvedomil, že Ježiš klope na moje dvere, k tomu potrebujem vonkajší hlas, priateľa – „Filipa“ – ktorý mi povie: „Poď a uvidíš!“ Niekoho, kto ma privedie na cestu, ktorú opisuje sv. Josemaria Escriva nasledovne: „Daj sa hľadať Krista, nájdi Krista, miluj Krista.“

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

• „„Poď a uvidíš!“ Na toto pozvanie Natanael, zanechajúc figovník zákona, ktorého tieň mu bránil prijať svetlo, prišiel k tomu, ktorý vysušil listy figovníka, toho neplodného figovníka, figovníka, ktorý neprinášal ovocie. Preto mu Slovo vydalo svedectvo, že je pravým Izraelitom.“ (sv. Gregor Nysský)
• „Ako by sme mali ísť k Pánovi? Takto, s našou pravdou ako hriešnici. S dôverou a tiež s radosťou, bez nalíčenia. Nikdy by sme sa pred Bohom nemali líčiť! Musíme ísť v pravde.“ (pápež František)
• „Anjeli sú duchovné stvorenia neprestajne oslavujúce Boha a slúžiace jeho spasiteľným plánom, ktoré má s inými stvoreniami: „Anjeli spolupracujú na všetkom, čo je pre nás dobré.“ (Katechizmus Katolíckej Cirkvi 350)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.