ZAMYSLENIE
NA 14. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: “Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?” A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: “Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.” A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. (Mk 6, 1-6)

Podcast:

Zamyslenie:

Vedomie svojho poslania

V Apoštolskom liste Aperuit illis z roku 2019 napísal pápež František, že Sväté Písmo “nemôže byť dedičstvom iba niekoľkých a už vôbec nie len zbierkou kníh pre niektorých privilegovaných.” Ono “patrí predovšetkým ľudu, ktorý je zhromaždený, aby ho počúval a stotožnil sa s týmto slovom.” Sväté Písmo patrí teda nám všetkým. Čo sme z neho počuli pred chvíľou? Keď Ježiš prišiel s učeníkmi do svojej vlasti čudoval sa nevere tamojších ľudí. „Skade to má tento?” pýtali sa. “Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry? A pohoršovali sa na ňom.” A táto krátka epizóda z Ježišovho života nás provokuje k tomu, aby sme si položili otázku: ako je to v súčasnej dobe so vzťahom mnohých ľudí k nemu a k náuke, ktorú hlásal?Musíme priznať, že žijeme v dobe poklesu živého vzťahu ku Kristovi, ktorý pre človeka, ktorý pre nás a z lásky k nám sa stal “poslušným až na smrť, až na smrť na kríži,” ako napísal apoštol Pavol v Liste Filipanom, a dôvery Cirkvi, ktorú nám zanechal. Žijeme v dobe duchovnej povrchnosti. „Máme tendenciu byť veľmi povrchní v dôležitých otázkach,“ tvrdí venezuelský spisovateľ Gustavo Ott. Ježišove slová “Zatiahni na hlbinu” mnohých neoslovujú, napriek tomu, že – ako hovorí iný (írsky) spisovateľ Samuel Barclay Beckett: “Povrchnosť je nepriateľom človeka.” Žijeme v dobe duchovnej vlažnosti. Stav vlažnosti je pre človeka, pre kresťana veľmi nebezpečný stav, pretože mu bráni rásť. “Keď vstúpime do tejto vlažnosti, do tohto postoja duchovnej vlažnosti, premieňame náš život na cintorín,” hovorí pápež František. Žijeme v dobe, kedy mnohí ľudia pre pozemské dobro a blahobyt sú ochotní obetovať všetko. A pritom dokážu robiť rozličné intrigy a podrazy, len aby dosiahli svoje. „Duchovno“ sa zo života týchto ľudí akosi vytratilo, lebo by sa stalo brzdou ich nečestného a „neférového“ jednania. V takejto dobe žijeme a Ježiš si praje, aby sme “tu a teraz” boli jeho svedkami. Ako Pán povedal Ezechielovi: „Syn človeka, ja ťa posielam k Izraelovým synom”, tak aj nám hovorí to isté a posiela nás do sveta, kde „mnoho ošklivého je považované za krásne, mnoho klamlivého za pravdu a mnoho zlého za dobro,“ ako to vníma Max Kašparů, český kňaz, psychiater, pedagóg a spisovateľ, aby sme v ňom boli soľou a svetlom. Je to náročná úloha? Splnenie jej od nás určite vyžaduje odvahu, odhodlanie, námahu a vytrvalosť. Čo viac, aj sami máme mnoho slabosti a poklad viery nosíme v hlinených nádobách. Ale sme pritom plní optimizmu a dôvery v Božiu pomoc, lebo, ako hovorí žalmista: “Naša pomoc je v mene Pánovom.” Preto dvíhame každý deň oči k Nemu, čo na nebesiach prebýva a posilňujeme sa jeho slovami, ktoré raz počul od neho aj apoštol Pavol: “Stačí ti moja milosť.”Ako už zaznelo: Božie slovo nie je zbierkou kníh pre niektorých privilegovaných. Ono patrí nám všetkým. Čo by sme mali robiť, aby sme sa s nim stotožnili, aby sme mohli z neho čo najviac načerpať, aby sme boli soľou a svetlom pre tento svet? „Božie slovo počúvaj vždy zbožne a úctivo. Počúvaj ho v duchu viery, akoby práve vychádzalo z Božích úst. Dovoľ, aby slová a myšlienky padali na tvoju dušu a vnikli do nej. Rob si vážne predsavzatia podľa počutých myšlienok,” odporúča sv. František Saleský. Vtedy sa určite s nim stotožnime a semeno Božieho slova prinesie v našom živote mnohonásobnú úrodu a my – podľa Pánovho priania – budeme jeho vierohodnými svedkami.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.