Evanjelium:
Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6, 24-35)
Podcast:
Zamyslenie:
V prvom čítaní dnešnej nedele počúvame o reptaní ľudí, ktorí po prvých dňoch nadšenia pre oslobodenie z Egypta, začínajú pociťovať nostalgiu. Mohli by sme povedať, že ide o spomienkový optimizmus, či kolektívnu halucináciu, kde sa spomína krajina otroctva ako by bola rajom. Tento stav je obrazom toho, čo sa stane človeku, ktorý sa vzdal stavu hriechu, otroctva a nerestí, a vydal sa na cestu slobody. Po pominutí prvých chvíľ vyrovnanosti a pokoja, sa po istom čase obraciame k starému spôsobu života. Najskôr šomraním, neskôr žiaľ aj skutkami, až pokiaľ nespraví človek ďalší krok na ceste viery. K tomuto kroku povzbudzoval Mojžiš slovom proroctva Boží ľud. Videl, že život Božieho ľudu sa ničím nelíšil od neveriacich! Božie slovo ich má nasmerovať na správnu cestu a správny smer. Tu nejde o to, že by si nemal mať žiaden hriech, všetci sme hriešny. V cirkvi je pšenica aj kúkoľ, ale nesmie v nej byť zamiešaná viera s nevierou, ako hovoril pápež Benedikt XVI pri svojej poslednej návšteve Nemecka. Ak sa nesnažíme kráčať vo viere, tak sa vraciame k zvykom a správaniu, ktoré nie je zdrojom hrdosti, ale skôr obrazom sebalásky.
Tvárou v tvár reptaniu ľudí by sme očakávali tvrdú odpoveď od Boha. On namiesto toho netrestá; odpovedá „poslaním manny“. Posilňuje Boží ľud na ich ceste. Boh nikdy nalomenú trstinu nedolomí a nedohasí hasnúci knôtik, no zároveň pozýva na duchovný rast! Bolo dôležité zažiť istú vyčerpanosť, či krízu, aby sa Izraeliti rozhodli odpovedať na Božiu ponuku! Kríza má totiž na našej duchovnej ceste nesmierny význam. V časoch tiesne, keď sú ľudia v pokušení ustúpiť od svojich krokov, je potrebné mať na pamäti, že Boh sa nehnevá pre krehkosť ľudí, nepohrdne slabosťami a recidívami. Váhajúcich nielen netrestá, ale ich užšie sprevádza. Tak ako to urobil s Izraelom, tak dáva aj nám nové znaky svojej lásky, nové dôkazy svojej prítomnosti. Takýto je náš milujúci Boh Otec, neopustí svoje deti, chce ich ešte viac pritiahnuť k sebe! Cesta púšťou bola pre Izrael školou, ktorá im pomáhala jednak krotiť vášne, no hlavne ich učila dôvere. Boh živil v živote svojho ľudu dôveru v prozreteľnú lásku. V tomto slove by sme mohli vyjadriť to, čo znamená veriť. K tomu postoju srdca nás vedie v dnešnom evanjeliu taktiež Ježiš, no zároveň vzťahuje túto vieru už nie len na Boha všemohúceho, ale na seba samotného. On sám bude tým chlebom, ktorým bude živiť svojich učeníkov. Prikazuje veriť v toho, ktorého poslal Otec. Evanjelista Ján nás pozýva k bezpodmienečnej dôvere Ježišovmu slovu, ktoré veriaci človek prijíma ako pokrm, ako chlieb života. Nestačí byť presvedčený, že Ježiš existoval, nestačí vedieť, že kázal lásku a učil pravidlám múdreho života…. o tomto dnes nepochybujú ani niektorí ateisti. Ide o vzťah, ktorý je založený na dôvere. Eucharistia je znakom dôvery, blízkosti, prítomnosti, mimoriadnym darom, ktorý nám má pomáhať žiť a kráčať s Kristom a v Kristovi. „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb“ – prikazuje dav, pritom nechápe a nerozumie veľkosti daru, o ktorom Kristus hovorí. Ježiš to objasňuje: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“. Obraz hladu a smädu vyjadruje túžbu duše po svojom Bohu. Žalmista hovorí:. „Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom“ (Ž 42,3). Máš v srdci takúto túžbu po Jeho prítomnosti? Eucharistický chlieb bude aj dnes vyzdvihnutý aby sme upevnili našu vieru, dôveru a posilnili lásku. Dovolili Bohu, aby premieňal naše srdce, na srdce slobodných Božích detí. Bez Eucharistie táto premena nie je možná!
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
- Aké slovo povzbudenia – slovo proroctva, ti naposledy nejak významnejšie pomohlo na tvojej ceste viery? Pamätáš si ho? Máš ho zapísané?
- Máš v srdci túžbu po Božej prítomnosti, kde a ako ju hľadáš?
- Čo pre teba znamená dar Eucharistie?
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
