Evanjelium:
„V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.“ (Lk 24,13-35)
Podcast:
Zamyslenie:
Evanjelium o emauzských učeníkoch je príbehom cesty – ale ešte viac je príbehom srdca. Títo dvaja učeníci kráčajú sklamaní, plní bolesti a nenaplnených nádejí. Odchádzajú z Jeruzalema, od miesta, kde sa rozpadli ich predstavy o Bohu. Ich viera sa otriasa. Ich srdcia sú ťažké. A predsa sa na tejto ceste deje niečo veľmi tiché, ale rozhodujúce. Pridáva sa k nim pocestný. Nevedia, že je to Ježiš. Nevidia ho takého, akého poznali. Ich oči sú zastreté. A predsa – napriek tomu, že ho nespoznali – ho neodmietli.
Tu je moment, ktorý si dnes chceme všimnúť: oni ho pozvali. „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva.“ To nie je len zdvorilosť. To je prejav srdca, ktoré bolo premenené láskou. Aj keď sú sklamaní, aj keď nerozumejú, aj keď sú plní otázok – ich srdce zostáva otvorené pre druhého človeka. Nedokážu nechať pocestného ísť sámého do tmy. Mohli povedať: „Máme dosť vlastných starostí.“ Mohli sa uzavrieť do seba. Mohli byť tvrdí, chladní, nevšímaví. Ale oni to neurobili. Prečo? Lebo ich srdce už predtým formoval Ježiš. A to, čo do nich vložil, zostalo – aj keď ho práve nespoznávajú.
A práve v tejto láske sa odohráva zázrak. Nie v momente, keď počúvajú vysvetlenie Písem, hoci aj tam „im horelo srdce“. Ale v momente, keď otvoria dvere. Keď pozvú. Keď sa podelia o chlieb. Až vtedy sa im otvoria oči. To je veľmi dôležité posolstvo: Ježiša často nespoznávame hneď. Niekedy kráča vedľa nás v podobe obyčajného človeka, udalosti, rozhovoru. A my máme zastreté oči. Ale ak naše srdce zostane láskavé, pohostinné, otvorené – práve v tejto láske ho môžeme stretnúť. Ich láska predchádzala poznaniu. Najprv milovali – až potom spoznali.
A to platí aj pre nás. Možno nie vždy rozumieme Bohu. Možno máme pochybnosti, sklamania, otázky. Ale ak si zachováme srdce, ktoré vie povedať: „Zostaň s nami,“ ak neprestaneme byť dobrí, ak neprestaneme prijímať druhých – Boh si nájde cestu, ako sa nám dá spoznať.
A ešte niečo: oni nechceli nechať pocestného ísť do noci samého. V tom je hlboká ľudskosť. Svet dnes často necháva ľudí „ísť do noci“ – osamelých, zabudnutých, nevypočutých. Kresťanské srdce je však iné. Vidí človeka a nedokáže ho obísť. A práve tam, kde človek niekoho nenechá samého, kde ponúkne blízkosť, čas, prijatie – tam sa láme chlieb, tam sa otvárajú oči, tam prichádza Boh.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
