Evanjelium:
„Lazárove sestry poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ježiš sa zachvel v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.“ (Jn 11)
Podcast:
Zamyslenie:
Evanjelium o Lazárovi je jedným z najsilnejších miest celého Svätého písma. Ukazuje nám Ježiša v dvoch veľmi ľudských a zároveň božských postojoch: ako toho, ktorý dokáže vzkriesiť mŕtveho, a zároveň ako toho, ktorý sa nehanbí zaplakať nad bolesťou priateľov.
Marta a Mária posielajú Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Nie je to len správa o chorobe, je to výkrik dôvery. Vedia, že Ježiš ich brata miluje, a preto veria, že príde. No Ježiš neprichádza hneď. Zostáva ešte dva dni tam, kde je. Z ľudského pohľadu to vyzerá ako oneskorenie, ako nepochopenie, možno aj ako ľahostajnosť. Koľkokrát sa aj my modlíme a máme pocit, že Boh mešká, že neprichádza vtedy, keď ho najviac potrebujeme. Keď Ježiš konečne prichádza, Lazár je už štyri dni v hrobe. Marta mu hovorí: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ V týchto slovách je bolesť, výčitka, ale aj viera. A práve tu Ježiš vysloví jednu z najväčších právd evanjelia: „Ja som vzkriesenie a život.“ Nehovorí: ja prinesiem vzkriesenie, ale: ja som vzkriesenie. Život nie je len dar, ktorý Ježiš dáva – život je on sám.
A potom prichádza moment, ktorý nás možno najviac prekvapuje: „Ježiš zaslzil.“ Boh plače. Boh, ktorý vie, že o chvíľu Lazára vzkriesi, napriek tomu plače nad jeho hrobom. Plače nad bolesťou Marty a Márie, nad smútkom priateľov, nad realitou smrti, ktorá vstúpila do sveta. Tento plač nám hovorí, že Boh nie je vzdialený našim slzám. Keď trpíme, keď pochovávame svoje nádeje, keď sa nám niečo v živote rozpadne, Boh nie je chladný pozorovateľ. On stojí vedľa nás a plače s nami.
Ježiš pri hrobe neostáva len pri slzách. Prikazuje: „Odvaľte kameň!“ A Marta protestuje: „Pane, už páchne.“ Inými slovami: je už neskoro, všetko je stratené. Aj my máme vo svojom živote veci, o ktorých si myslíme, že už „páchnu“, že sú príliš staré, príliš pokazené, príliš mŕtve na to, aby sa dali zmeniť: vzťahy, ktoré sa rozpadli, hriechy, ktoré sa opakujú, sny, ktoré sme pochovali.
A vtedy Ježiš volá: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vychádza. Toto je sila Krista – on nepovoláva len chorých k uzdraveniu, ale aj mŕtvych k životu. A to sa netýka len fyzickej smrti. Koľko je v nás mŕtvych miest: viera, ktorá vychladla, srdce, ktoré zatvrdlo, láska, ktorá sa vytratila. Ježiš dnes stojí aj pri hroboch nášho života a volá po mene každého z nás.
A všimnime si ešte jednu vec: keď Lazár vyjde, Ježiš hovorí ostatným: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť.“ Boh nás síce kriesi, ale často používa druhých ľudí, aby nám pomohli zbaviť sa pút. Aj my sme pozvaní pomáhať druhým vstávať z ich „hrobov“ – slovom povzbudenia, odpustením, blízkosťou.
Toto evanjelium nám zjavuje Ježiša, ktorý je zároveň všemohúci aj nežný. Ježiša, ktorý dokáže rozkázať smrti, a pritom má oči plné sĺz. Takého Pána nasledujeme: Pána, ktorý vie dať život tomu, čo je mŕtve, a ktorý sa nehanbí plakať nad našou bolesťou.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
