ZAMYSLENIE NA 5. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU
Evanjelium:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“(Jn 15, 1-8)
Podcast:
Zamyslenie:
Človek, ktorý prináša ovocie
Možno si ešte pamätáte zo školských lavíc, konkrétne z hodín literatúry, myšlienku tzv. zbytočného človeka. Vo svojich literárnych dielach sa ňou zaoberali najmä ruskí romantickí spisovatelia 19. storočia, napríklad Gončarov vo svojom Oblomovovi, Puškin v Eugenovi Oneginovi či Turgenev v Rudinovi. Zbytočný človek (лишний человек, lišnij čelavek) bol zvyčajne šľachtic alebo príslušník vyššej vrstvy, ktorý bol síce talentovaný a schopný, no aj napriek tomu sa nehodil na žiadnu bežnú kariéru. Buď sa bál riskovať, alebo sa nevedel rozhodnúť, alebo odmietal prevziať zodpovednosť za čokoľvek. V dôsledku toho sa stane lenivým, neúspešným, vo vzťahu k svojmu životu úplne pasívnym a tak vlastne celkom zbytočným. Nič neprodukuje a nič po ňom neostáva. Je to jednoducho človek na ťarchu.
Teória zbytočného človeka nie je len nejakou fikciou, je to realita. Koľko ľudí okolo seba by sme mohli aj dnes sem zaradiť? Sú to obyčajní lenivci, paraziti, vyjedači, po ktorých nič neostáva, ľudia nepoužiteľní na nič.
Ako sa takým nestať? Ktorí ľudia sú najlepšími adeptami na zbytočných ľudí? Jestvuje nejaká vlastnosť v našom charaktere, ktorá nás predurčuje k tomu, že sa staneme zbytočnými ľuďmi? Áno, jestvuje. Je to neschopnosť a neochota trpieť. Bez utrpenia a bolesti nejestvuje rast, iba úpadok.
Prijať bolesť však nie je ľahké. Ak sa v našom živote objaví utrpenie, hneď si myslíme, že Boh nás tresce. Mnohí z nás sa na Boha ponosujeme takto: „Prečo to všetko na mňa Boh dopúšťa? Keby som bol dákym zvrhlíkom, alebo pôžitkárom, egoistom alebo parazitom, intrigánom alebo zločincom, podvodníkom, násilníkom či tyranom, … vtedy by som vedel pochopiť, prečo ma Boh tresce. Lenže ja žijem spravodlivo, plním si svoje povinnosti, poctivo zachovávam zákony, obetujem sa za svoje deti a pracujem od svitu do mrku. Prečo ma teda Boh tresce? Prečo mi moju snahu robiť dobro odpláca toľkými protivenstvami? Čím viac dobra konám, tým väčšmi sa rozmnožuje moje nešťastie. Ako to, že zlým sa darí a dobrí musia často a toľko trpieť. Prečo dobrí smútia a naopak zlí sa smejú?
Odpovedá nám Ježiš: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“
Podľa týchto Ježišových slov cieľom nášho života je prinášať ovocie. Ak neprinášame ovocie, náš život je k ničomu. Človek, ktorý neprináša ovocie, je ako suché alebo divo rastúce drevo; iba zbytočne zaberá miesto. Jediné, na čo sa ešte dá použiť a aj to iba jednorazovo, je oheň.
Nie je to v bežnom živote naozaj tak? Pozrime sa na prírodu, na záhradníka a vinohradníka. Pýtajme sa ich, prečo nechávajú dub, ktorý rastie vedľa cesty vedúcej do ich záhrady, alebo topoľ či brezu rásť bez povšimnutia? A prečo sa naopak rok čo rok správajú úplne inak k viniču, k jabloniam alebo k marhuliam? Rok čo rok tieto úbohé stromy mrzačia a strihajú!? Prečo sa jedných nedotýkajú, kým iné zraňujú? Niet roka, kedy by sa záhradník nepriblížil k týmto dobročinným rastlinám a nespôsobil im bolesť a pritom kľudne, bez povšimnutia necháva rásť rastliny, ktoré mu neprinášajú žiaden osoh. To nie je tajomstvo. Ak sa plodonosný strom nestrihá, zdivie. Ak sa strihá, stáva sa šľachetnejším a plodonosnejším. No strom, ktorý nerodí, ostáva v zemi, dokiaľ sa nám ráči, no skôr-neskôr skončí v ohni.
Tak je to aj s človekom. Aj on zdivie, ak ho nezošľachťujú protivenstvá. Aj ty sa staneš veľkým egoistom, ak ťa bolesť neprivedie na správnu mieru. To, že nie si tyranom, zvrhlíkom ničomníkom je len preto, že bolesť hneď pri zrode týchto nerestí odrezala ich výhonky a zabránila im, aby pre seba vyčerpali celý tvoj duševný život. To, že nie si nečestný, príživník a nerestník je len preto, že bolesť ti ako dajaká stráž znemožnila prekročiť hranice skazy a neresti. Alebo, že ti včas odhalila a zhabala všetok ilegálny tovar, ktorý si chcel nahromadiť v batožine tvojho srdca. Alebo ti odniesla dakoho z tvojich drahých, aby si sa odpútal od svojho zákopu a vrúcnejšie túžil po tvojej skutočnej vlasti.
Koreňom všetkých nerestí je egoizmus. Najlepšou potravou mu je prospech. Čím väčšmi vzrastá majetok, blahobyt, úspechy, tým väčšmi rastie samoláska a stáva sa útočnou a nenásytnou.
Preto, kto netrpí, nevie pochopiť iných; a kto nechápe, nevie milovať; a kto nevie milovať je ako planý strom: nevie robiť dobro. Obzrime sa okolo seba a pozorujme ľudí a zistíme, že je to naozaj tak. Ľahký, pohodlný a lenivý život robí z ľudí lenivcov, obmedzencov a nerestníkov. Zastavuje ich vnútorný rozvoj. Kto netrpí, krpatie, pretože nemá kde nadobudnúť skúsenosti. Život poznávame nie z kníh, ale zo skúseností, bojov a utrpení. Nie vek robí človeka dospelým, ale čnosť, ktorú si človek vypestoval v skúsenosti. Lodivod dokáže svoju schopnosť nie v pokojnom mori, ale na mori rozbúrenom. Budeš taký veľký, aká je tvoja bolesť.
Veľmi sa mi páči legenda, ktorá popisuje, ako sa z bambusa, stromu krásneho a do seba zaľúbeného, stal strom užitočný. K tomu však bolo treba, aby ho záhradník najprv zoťal, potom z neho poobtínal všetky jeho krásne konáre, potom ho doniesol na iné miesto a tam ho rozťal napoly. Až tak sa mohol stať pre neho žľabom, cez ktorý tiekla voda od prameňa na miesto, kde ju záhradník potreboval. Bambus sa pri tom všetkom desil, trpel, vzdoroval záhradníkovým zámerom, ale nakoniec bol šťastný, že mohol byť užitočný.
Tento príbeh pekne a presne vyjadruje zmysel nášho života. Iba inou formou hovorí to, čo aj dnešné evanjelium o viniči a ratolestiach. Zmyslom nášho života je prinášať ovocie. Ak ovocie neprinášaš alebo jediným tvojím ovocím sú len kyslé plánky, potom si divým, neužitočným a teda vo svojej podstate vlastne zbytočným stromom.
Aby sme sa správne rozumeli: keď hovoríme o zbytočných ľuďoch, musíme byť veľmi opatrní. Bezbožné režimy sa touto myšlienkou tiež radi zaoberajú. Preto za Hitlera končili hendikepovaní ľudia v plynových komorách a dnes mnohí starí končia eutanáziou. Pre kresťanov život nevládnych nie je životom zbytočným. Životom zbytočným je život človeka, ktorý sa dobrovoľne rozhodne nič neprodukovať a žiť len na úkor iných, a to preto, lebo odmieta bolesť rastu, disciplíny, boja so svojimi neresťami a vášňami.
Pane, daj, aby cieľom môjho života bolo prinášať hojne ovocia, nech ma to stojí čokoľvek. Amen.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Tweet
