Evanjelium:
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Jn 1,1-5. 9-14
Podcast:
Zamyslenie:
Boh nám rozumie
Niekedy sa, milí priatelia, pod vplyvom rôznych utrpení ocitneme v stave, v ktorom máme dojem, že niet na svete nikoho, kto by nám rozumel. A každému, kto by sa nás snažil utešiť, povieme: „Čo ty vieš, čo ja prežívam!“ A jeho slová útechy považujeme za prázdne. Máme dojem, že vo svojom utrpení sme úplne sami a opustení a že na svete niet naozaj nikoho, kto by nám mohol porozumieť. A často je to pravda!
Istý novinár sa raz rozhodol napísať rozsiahly článok o bojoch vo vojne, ktorá práve zúrila v istej časti sveta. Aby o nej a jej detailoch vedel čo najviac, rozhodol sa, že pôjde rovno do prvej línie a zakúsi všetko, čo tam vojaci prežívajú. Vojaci to vedeli a bolo im nariadené, aby ho zobrali pod svoju ochranu. Veľakrát šiel s nimi dokonca priamo do boja. Počas nocí si potom písal poznámky o tom, čo všetko zažil. Po asi mesiaci, keď už myslel, že toho zažil dosť a že má pre článok už dostatok informácií, sa vrátil naspäť domov. Trvalo mu dlho, kým všetky tie informácie, ktoré mal, vložil do svojho článku. Keď ho dokončil a ukázal ho šéfredaktorovi, ten bol nadšený. V časopise mu vyhradil hlavné miesto a keďže článok bol dlhý, bol uverejňovaný na pokračovanie v piatich po sebe nasledujúcich číslach. Článok vyvolal veľký ohlas a náš redaktor bol nadmieru spokojný.
Avšak jedného dňa, z ničoho nič mu do redakcie prišiel list. Bol od vojaka, ktorý bojoval vo frontovej línii. Bol v nemocnici s ťažkými zraneniami. Vojak v liste redaktorovi píše: „Viem, že ste to mysleli dobre. Lenže to, cez čo ste prešli – hoci sa pred tým skláňam s úctou – vám ešte nedáva právo hovoriť za nás, ktorí žijeme a bojujeme v ťažkých podmienkach. Medzi novinovým korešpondentom a bežným vojakom sa nachádza nepreklenuteľná priepasť. Ako novinár ste neboli naplno súčasťou mužstva. Neboli ste podrobovaný náročnej disciplíne a ak by ste boli z frontu zdupkali, neboli by ste súdený ako dezertér. Ak ste naozaj chceli pochopiť, ako to tu vyzerá, mali ste sa naplno pridať k mužstvu, žiť a bojovať spolu s ostatnými vojakmi nevediac, či sa dožijete zajtrajšieho dňa, alebo či ešte uvidíte svojho priateľa, s ktorým ste si teraz blízki.“
Novinár uznal, že vojak má pravdu. Ak by bol naozaj chcel pochopiť tú vojnu a údel vojakov, ktorí v nej bojovali, bol by sa musel úplne stať jedným z nich. Nielen počas mesačnej tzv. stáže, kde bol ochraňovaný, a o ktorej vedel, že keď bude chcieť, skončí, ale úplne, bez ochrany, bez istôt, bez toho, že by vedel, do čoho všetkého pôjde, čo všetko ho čaká a ako dlho to bude všetko trvať. Bol však tohto schopný? Sotva. Lenže ako hlboko sa potom nachádzal v koži tých, ktorí toto zažívali?
Ktorí poznáte hnutie Anonymných alkoholikov, ktoré je zamerané na liečenie závislosti, viete, že na ich pravidelných stretnutiach nikdy nemôže byť prítomný nikto, kto nie je alkoholikom. Dôvodom je to, že takto by si neboli rovní a ťažko by potom dokázali rozprávať ponižujúce prejavy svojho alkoholizmu pred človekom, ktorý nič také nezažíva. Bolo by to, ako keby sa vyzliekali donaha pre človekom, ktorý je oblečený. On by ich nechápal a cítil by sa nad nimi nadradený. Preto si museli byť rovnakí, aby všetci vedeli, o čom ten druhý hovorí.
Presvedčenie, že iní nám v trápeniach nášho života nerozumejú, je preto často oprávnené, ale môžeme ho prenášať aj na Boha? Koľkí z nás útočíme na Boha alebo Boha opúšťame. Keď sa nám niečo prihodí so slovami „Stará sa Boh o to, čo ja prežívam? Vie Boh, čo to je byť človekom a čo to je trpieť?“ Vie, či nevie, priatelia? Stará sa, alebo nestará?
Istá legenda hovorí, že všetci ľudia, akí len kedy žili na zemi, sa raz zhromaždili pred trónom Božím. Boli veľmi zachmúreným davom. Každý z nich mal hodne sťažností a všetci boli veľmi namrzení na Boha. „Čo si vôbec Boh o sebe myslí, že je?“, pýtali sa.
Jedna zo zhromaždených skupín sa skladala zo židov, ktorí si hodne vytrpeli v prenasledovaniach. Niektorí z nich zomreli v plynových komorách a v koncentračných táboroch, a tak si sťažovali, ako by mohol Boh poznať utrpenie, cez ktoré oni prešli!? Ďalšou skupinou boli otroci – čierni muži a ženy s vypálenými znameniami na svojom tele. Boli ich veľké zástupy. Títo si vytrpeli množstvo ponižovania od tých, ktorí sami seba nazývali „Božím ľudom“. Je Boh schopný vedieť, čo prežívali? Ďalej tam boli dlhé zástupy utečencov, odídených zo svojich krajín, boli tambezdomovci, ktorí nemali kde skloniť svoju hlavu. Boli tam aj chudobní, ktorí ustavične bojovali o svoju existenciu. Boli tam choría trpiaci na všetky možné neresti, a stovky a stovky iných skupín a každá si sťažovala na Boha. Čo on vie o ľuďoch a o tom, čo všetko musia ľudia znášať?
Z každej skupiny bol potom vybratý vodca a z týchto vodcov mala byť utvorená komisia, ktorá sa mala zaoberať obžalobou proti Všemohúcemu. Namiesto Boha, ktorý raz mal súdiťich, sa oni rozhodli súdiť Boha.Rozsudok, ktorý nakoniec nad Bohom vyniesli, bol nasledovný:Boh je odsúdený k tomu, aby žil na zemi ako ľudská bytosť, a aby nemal žiadnu ochranu, ktorá by chránila jeho božskosť. A tu je zoznam podrobností:
- Nech sa narodí ako žid.
- Nech sa narodí ako chudobný.
- Nech zákonitosť jeho narodenia je podozrivá.
- Nech vykonáva ťažkú prácu, a nech je sužujúco chudobný.
- Nech je odmietaný ľuďmi.
- Nech má priateľov iba takých, ktorými iní pohŕdajú.
- Nech je zradený jedným z jeho priateľov.
- Nech je obžalovaný z falošných obvinení, súdený súdom zaťaženým predsudkami a odsúdený zbabelým sudcom.
- Nech ho zanechajú priatelia a nech skúsi, čo to znamená byť hrozne opusteným.
- Nech je mučený, a potom nech zomrie v rukách svojich nepriateľov.
Keď komisia vyriekla svoj rozsudok, ozval sa schvaľujúci krik. Keď skončil posledný, rev davu bol takmer ohlušujúci. Vtom sa obrátili znova k trónu. A nastal šok a ticho: Tam, kde predtým bol trón, sa teraz nachádzal kríž a na ňom Ježiš.
„Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ čítame si, priatelia, v evanjeliu v túto nedeľu. Boh nebol odsúdený nikým. Boh toto odsúdenie anticipoval. Odsúdil sa sám – stať sa úplne jedným z nás –, aby sme my, nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii, boli schopní si uvedomiť, že Boh to chápe, a Boh vie, čo my prežívame, lebo on sám v Ježišovi Kristovi naplno prežil všetko to, čo prežívame my.
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
