Evanjelium:
„Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (Jn 20,19-31)
Podcast:
Zamyslenie:
Milí priatelia, to dnešné evanjelium nám zobrazuje učeníkov, ktorí sú plní strachu. A preto sú uzamknutí. Za dverami, no ešte viac asi vo svojom srdci a vnútri – v strachu, pochybnostiach a smútku. No, a nečakane, no predsa úplne typicky pre Ježiša, práve tam prichádza Zmŕtvychvstalý. Ľudsky by sme čakali, že zaklope a vstúpi, no On neklope. Ako Pán srdca vchádza dnu a prichádza do ich stredu, do ich chaosu. Lebo chce priniesť a prináša pokoj. Nie výčitku. Nie obvinenie. Zmŕtvychvstalý prináša dar pokoja a hovorí: „Pokoj vám!“
A potom ukazuje svoje rany. Jeho rany by sme mohli chápať, ako dôkaz nejakej identity. Že je to On. On, ten, ktorý trpel. Ale nie je to tak. Jeho rany sú nie len dôkazom identity, ale aj dôkazom lásky. Jeho rany akoby hovorili – Toto som pre vás urobil. A práve z týchto rán, z tejto obety, z tejto lásky, pramení odpustenie a milosrdenstvo.
Apoštol Tomáš, ktorý v danom momente nebol spolu s ostatnými sa akoby stáva symbolom pochybností, nepochopenia, malej viery. No práve táto jeho pochybnosť je pre nás veľkým darom. Nevyjadruje práve to, čo často prežívame aj my? Veď jeho, ale i naša pochybnosť, nie je odmietnutím viery, ale vyjadrením túžby, vidieť, počuť, dotknúť sa. Teda, stretnúť sa s Pánom. A keď sa Tomáš skutočne stretáva so zmŕtvychvstalým Pánom, akoby mu tento hovoril – Poď ku mne a dotkni sa mojich rán. Mojej lásky.
Aj my sme milí priatelia pozvaní, aby sme sa „dotkli Kristovej lásky“, skrze vieru. Osobnú a tajomnú, aby mohol povedať každý z nás Kristovi v tichej modlitbe: „Pán môj a Boh môj!“
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
