Podcast:
Svätá sestra Faustína vo svojom denníku cituje Ježišove slová:
„Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby Sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k sv. spovedi a sv. prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie viny a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo zvnútra môjho milosrdenstva. Každá duša vo vzťahu ku mne bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske, a o mojom milosrdenstve. Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil v prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.“ (Denníček 699).
Dnes je ten deň! Dnes je sviatok Božieho milosrdenstva! Tento sviatok je jedným z novších v Cirkvi. Hoci Ježišovo želanie, aby sa tento sviatok slávil v ôsmy deň Veľkej noci, ako to bolo vyjadrené sestre Faustíne Kowolskej už v roku 1931, sláviť sa začal až v roku 2000. Pápež Ján Pavol II. dňa 30. apríla toho roku, svätorečil sestru Faustínu a slávnosť Božieho milosrdenstva ustanovil za univerzálny sviatok v celej Cirkvi.
Medzi mnohými posolstvami obsiahnutými v Denníčku, nám Ježiš zjavil, že táto nedeľa, ôsmy a posledný deň veľkonočnej oktávy, je dňom ako žiadny iný. Hoci sa na nás z neba neustále vylieva milosť a milosrdenstvo, Ježiš jasne hovorí, že dnešný deň je jedinečný. Dnes sa na duše, ktoré sa priblížia k prameňu jeho milosti, vyleje „celé more milostí“. Zostaňme chvíľu pri tomto obraze. „Celé more milostí“. Čo to znamená?
Symbolicky povedané, celé more má predstavovať nekonečno. Skúsme si predstaviť, aké by to bolo, keby sa na nás vylialo celé more – je to nepredstaviteľné! A predsa Ježiš hovorí, že nekonečnosť milostí sa dáva dnes. Nakoľko som teda vnímavý na tieto nekonečné milosti?
Analogicky si predstavme, že by náš život bol ako náprstok a vylialo by sa na nás celé more. Ako náprstok by sme nemohli pojať všetko, čo nám bolo dané. Preto by sme si mali uvedomiť, že Boh chce rozšíriť našu schopnosť prijímať jeho milosti v hojnejšej miere tým, že rozšíri našu schopnosť prijímať tieto milosti. Čo keby naša duša bola ako veľký rybník? Do tohto rybníka by sa však nezmestili ani vody mora. Čo je schopné prijať celé more milostí? Iba more môže pojať more. Z tohto dôvodu chce Boh najprv pripraviť našu dušu na prijatie nekonečného množstva milostí tým, že nás premení na nádoby s nekonečnou kapacitou.
Svätá Terézia z Avily nás vo svojej duchovnej klasike „Vnútorný hrad“ učí, že duša je skutočne schopná nekonečnej kapacity z jednoduchého dôvodu, pretože v nej prebýva Boh. Duša je ako vnútorný hrad s mnohými prepojenými izbami, cez ktoré musíme prejsť, aby sme sa dostali do centrálnej komnaty. Učí, že cieľom duchovného života je prejsť cez tieto rôzne príbytky do centra našej duše, kde prebýva nekonečný Boh, aby sme mu tam mohli byť nablízku. Preto musíme pochopiť, že naša duša je skutočne schopná prijať nekonečné vody milostí, pretože Boh nás s touto schopnosťou stvoril, keď sa rozhodol prebývať v nás. Kľúčom k tomu, aby sme boli schopní plne prijať túto plnosť milosti, je hľadať nekonečného Boha, ktorý v nás prebýva. Ako to ale urobiť?
Podstatou cesty, ktorú opisuje Denníček, je toto: Choďte na sviatosť zmierenia a prijmite sväté prijímanie, aby ste získali úplné odpustenie hriechov a trestov. Ako však vysvetľujú mnohí veľkí duchovní spisovatelia, na našej duchovnej ceste musíme prejsť mnohými úrovňami, aby sme sa stretli s Bohom v jeho plnosti. To, samozrejme, zahŕňa aj stretnutie s Božím milosrdenstvom, ktoré prijímame vo svätom prijímaní a svätej spovedi. Tí, ktorí prijímajú tieto sviatosti, pričom prebývajú len v prvých komnatách, z nich napríklad nikdy nebudú mať taký úžitok ako tí, ktorí prebývajú v siedmom a centrálnom príbytku, kde Kráľ prebýva v plnosti. Milosti sa teda udeľujú v plnosti, ale ak sa nevydáme na cestu premeny k Bohu prostredníctvom obrátenia a očistenia duše, nikdy nebudeme schopní plne prijať more milostí, ktoré Boh udeľuje. Zamyslime sa dnes nad týmto morom, ktoré sa na nás vylieva. Koľko z tejto milosti sme schopní prijať práve teraz v našom živote? Keď pokorne uznáme svoju obmedzenú otvorenosť voči Božej milosti, vedzme, že Boh na nás trpezlivo čaká, prebýva vo svojej plnosti hlboko v nás a čaká, kým si k nemu nájdeme cestu. Vydajme sa na túto cestu prostredníctvom modlitby, pôstu, pokánia, čítania Písma, slávenia sviatostí a duchovného čítania. Čaká nás more plnosti života. Ponorme sa doň a dovoľme, aby Jeho milosť prehĺbila našu schopnosť prijať Ho čo najplnšie.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
