Evanjelium:
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.
Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.“ (Jn 15,26-27; 16,12-15)
Podcast:
Zamyslenie:
Legitimovať sa – možno nejde už o tak často používané slovo – značí preukázať sa nejakým dokumentom dosvedčujúcim, kým som. Zvyčajne ide o občiansky preukaz alebo pas apod. Dáta uvedené na takom preukaze nás jednoznačne identifikujú [hoci do istej miery virtuálne, ale kedysi boli na takom občianskom či pase uvedené i viditeľné poznávacie znaky: výška, farba očí, vlasov]. Nuž, mohli by sme povedať, že „identifikačným“ dokumentom Ducha Svätého, ktorý v dnešný deň stojí zvlášť v centre našej pozornosti a modlitby, je celé Sväté písmo. Ono od počiatku až do konca dosvedčuje jeho tajomné pôsobenie – či už priamo, ako v úvode, keď sa hovorí o Božom duchu, ktorý sa vznášal nad prvotnými hlbinami vôd chaosu (cf. Gn 1,2), či na konci, keď v Knihe zjavenia zaznieva jeho hlas volajúci s nevestou Cirkvi s túžbou po druhom príchode Krista (Zjv 22,17); alebo nepriamo, keď hovorí cez prorokov, usmerňuje cez apoštolov, osvetľuje cez anjelov.
Na stránkach Písma by sme našli veľké množstvo čŕt, ktoré ho identifikujú. Vo svetle dnešného evanjelia si skúsme všimnúť aspoň jeden identifikačný znak jeho prítomnosti…
Duch uvádza do pravdy. Ježiš s prísľubom daru Ducha Svätého poukazuje na dôležitý identifikačný znak: vovádzanie do pravdy. „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy“ (Jn 16,12). Pri slove „pravda“ je zvlášť dôležité všimnúť si to „vovedenie“, odkazujúce na proces neustáleho kráčania po ceste. Nie je to o jednorazovom, trvalom „vlastnení“ pravdy, ale o ochote nechávať sa viesť. Kresťania ešte prv, než mali toto meno – kresťan, podľa Krista – boli označovaní ako „nasledovníci Cesty“, teda Krista; ako tí, čo kráčali za ním, v sile Ducha Svätého. Tam, kde je ochota kráčať, opúšťať pohodlné kreslá prispôsobených právd, kde je ochota nechať sa viesť ďalej s otvoreným srdcom, tam pôsobí Duch Svätý. Kde je však človek presvedčený, že už všetko vie najlepšie, Duch priestor nedostáva. Zostáva „vymknutý“ kdesi vonku.
V podstate i apoštoli kým neboli naplnení Duchom Svätým, boli zatvorení vo vnútri. Akonáhle však prijali Ježišov dar, vyšli von, išli v ústrety, delili sa o slová spásy. A začalo ohlasovanie evanjelia. V moci Ducha, na ceste…
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
