ZAMYSLENIE
NA PONDELOK PO 3. VEĽKONOČNEJ NEDELI

Evanjelium:

Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ (Jn 6,22–29)

Podcast:

Zamyslenie:

Po zázračnom rozmnožení chleba ľudia začali Ježiša hľadať. Dokonca preplávali jazero a prišli až do Kafarnauma. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o krásny prejav viery: ľudia hľadajú Ježiša. No Ježiš okamžite odhaľuje pravý motív ich srdca.

Hovorí veľmi priamo: „Hľadáte ma nie preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“

Je to jedna z tých viet evanjelia, ktoré prenikajú až do hĺbky srdca. Ježiš vidí za vonkajšie skutky. Vidí úmysel.

Ľudia hľadali Ježiša, ale nie preto, že by pochopili zázrak. Hľadali ho preto, že dostali chlieb. Ich záujem bol viac materiálny než duchovný.

A práve tu je veľmi aktuálne posolstvo tohto evanjelia. Aj dnes človek hľadá Boha. Vidíme to v rôznych duchovných smeroch, v nových náboženských hnutiach, v záujme o spiritualitu či ezoteriku. V srdci človeka je totiž hlboká túžba po Bohu. Boh vložil túto túžbu do ľudského srdca.

Problém však nastáva vtedy, keď si človek chce Boha prispôsobiť svojim potrebám. Keď chce Boha len ako pomocníka, ktorý vyrieši problémy, zabezpečí úspech, zdravie alebo pohodlie.

Ježiš však takýto vzťah odmieta. On nechce byť iba „zázračným poskytovateľom chleba“. Preto hovorí veľmi jasne: „Nepracujte pre pokrm, ktorý sa pominie, ale pre pokrm, ktorý zostáva pre večný život.“

Tieto slová odhaľujú jednu veľkú pravdu o človeku. Človek potrebuje chlieb – potrebuje jedlo, prácu, bezpečie. To všetko je dôležité. Ale ak sa život sústredí iba na tieto veci, zostane prázdny.

Človek totiž nie je stvorený iba pre tento svet. V jeho srdci je túžba po večnosti.

Druhý vatikánsky koncil to vyjadril veľmi krásne v pastorálnej konštitúcii Gaudium et Spes:
„Cirkev dobre vie, že iba Boh, ktorému slúži, môže uspokojiť najhlbšie túžby ľudského srdca.“

Žiadna vec na tomto svete nedokáže naplniť človeka úplne. Ani úspech, ani peniaze, ani moc. Človek môže mať všetko – a predsa cítiť prázdnotu.

Prečo? Pretože človek je stvorený pre Boha.

Ježiš preto hovorí o „pokrmе pre večný život“. Tento pokrm je viac než len symbol. V celom šiestom kapitole Jánovho evanjelia Ježiš postupne vedie poslucháčov k veľkému tajomstvu Eucharistie.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

Svätý farár z Arsu, John Vianney, raz povedal:

„Sväté prijímanie je pre nás zálohou večného života. Je to akoby list z neba, ktorý nám hovorí, že raz tam budeme bývať.“ Eucharistia je chlieb večnosti. Ježiš nám v nej dáva sám seba.

Aj pápež Benedikt XVI. vysvetľoval, že rozmnoženie chleba ukazuje na hlbšiu skutočnosť. Poukazuje na to, že skutočným pokrmom človeka je Božie Slovo – večný Logos, z ktorého pochádzame a ku ktorému smeruje náš život.

Keď človek žije iba pre materiálne veci, je to ako keby sa snažil nasýtiť hlad duše obyčajným chlebom. Ten nasýti telo, ale duša zostane hladná.

V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame:

„Ježiš neodhalil Ducha Svätého úplne, kým nebol oslávený svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Predsa však postupne na neho poukazoval vo svojom učení, keď naznačil, že jeho telo bude pokrmom pre život sveta.“
(KKC 728)

Modlitba:

Pane Ježišu,
Ty poznáš moje srdce a vieš, prečo Ťa hľadám.

Niekedy Ťa hľadám preto, že potrebujem pomoc.
Niekedy preto, že chcem, aby si vyriešil moje problémy.
A predsa Ty ma pozývaš k niečomu oveľa hlbšiemu.

Uč ma hľadať Ťa pre Teba samého.
Nie pre chlieb, ktorý sa pominie,
ale pre pokrm, ktorý vedie k večnému životu.

Daj, aby moja viera nebola len zvykom,
ale živým vzťahom s Tebou.

Pane, posilňuj ma v Eucharistii,
aby som v nej nachádzal skutočný chlieb života.

Naplň moje srdce hladom po Tebe,
aby som nikdy nehľadal zmysel života tam,
kde ho nemožno nájsť.

Daj mi milosť veriť v Teba
celým srdcom, celou dušou a celým životom. Amen.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.