Evanjelium:
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 13-19)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnešná slávnosť svätých Petra a Pavla patrí medzi najväčšie sviatky Cirkvi. Títo dvaja apoštoli boli úplne rozdielni. Peter bol jednoduchý rybár z Galiley, impulzívny, niekedy slabý a nerozhodný. Pavol bol vzdelaný farizej, inteligentný a horlivý muž, ktorý spočiatku kresťanov dokonca prenasledoval. A predsa si Boh vybral práve ich, aby sa stali piliermi Cirkvi. To je nádherné povzbudenie aj pre nás. Boh si nevyberá ľudí preto, že sú dokonalí. Vyberá si tých, ktorí sú ochotní nechať sa premeniť.
V centre dnešného evanjelia stojí Ježišova otázka: „A za koho ma pokladáte vy?“ To nie je otázka iba pre apoštolov. To je otázka pre každého človeka. Lebo kresťanstvo nestojí iba na tradícii, zvyku alebo vedomostiach o Bohu. Stojí na osobnom vzťahu ku Kristovi. Peter odpovedá nádherným vyznaním viery: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
A práve na tejto viere Ježiš buduje svoju Cirkev. Nie na dokonalosti Petra. Veď ten istý Peter neskôr Ježiša zaprie. Nie na jeho sile. Ale na viere, ktorá sa napriek pádom stále vracia ku Kristovi. Ježiš mu hovorí: „Ty si Peter — Skala — a na tejto skale postavím svoju Cirkev.“ Je to silný obraz. Cirkev počas dejín prešla prenasledovaním, rozdeleniami, škandálmi aj slabosťou ľudí. A predsa stále stojí. Nie preto, že by bola postavená na ľudskej dokonalosti, ale preto, že jej základom je Kristus.
Pápež František raz povedal kardinálom veľmi dôležitú vetu: „Môžeme veľa organizovať, veľa budovať a veľa pracovať. Ale ak nevyznávame Ježiša Krista, všetko sa pokazí. Môžeme sa stať charitatívnou organizáciou, ale nie Kristovou Cirkvou.“ To je veľmi aktuálne aj dnes. Cirkev nie je iba inštitúcia, kultúra alebo tradícia. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí uverili, že Ježiš je živý Boží Syn.
Dnešná slávnosť nám zároveň pripomína aj veľkú zodpovednosť modliť sa za Cirkev a za Svätého Otca. Peter dostal od Krista „kľúče od nebeského kráľovstva“ — symbol služby, vedenia a zodpovednosti. Byť pápežom nikdy nebolo jednoduché. A ani dnes nie je. Preto Cirkev vždy pozýva veriacich, aby sa modlili za pápeža — za jeho silu, múdrosť, zdravie a vernosť Duchu Svätému. Lebo ten, kto vedie Cirkev, nesie obrovské bremeno.
Ale dnešná slávnosť nie je iba o Petrovi. Je aj o Pavlovi. O človeku, ktorého Kristus úplne obrátil. Pavol bol presvedčený, že bojuje za pravdu, no v skutočnosti bojoval proti Kristovi. Až stretnutie so vzkrieseným Ježišom zmenilo celý jeho život. Od tej chvíle Pavol nehlásal seba, ale Krista. Putoval mestami, zakladal kresťanské komunity, trpel prenasledovanie, väzenia aj odmietnutie. A predsa vytrval. Peter aj Pavol nám ukazujú, že svätosť neznamená bezchybnosť. Znamená vernosť. Znamená znovu vstávať, znovu dôverovať a znovu nasledovať Krista aj po pádoch.
Pápež František položil krásnu otázku: „Pocítil si niekedy pohľad večnej lásky, ktorý vidí ďalej než tvoje hriechy, slabosti a zlyhania a napriek tomu v teba stále verí?“ To je pohľad, ktorý Ježiš mal na Petra. Aj na Pavla. A má ho aj na nás. Možno si dnes uvedomujeme svoje slabosti, zlyhania alebo neistotu. Ale Kristus sa nepozerá iba na to, čím sme teraz. On vidí aj to, čím sa môžeme stať, ak mu dovolíme konať v našom živote.
A možno práve dnes je dobré položiť si jednoduchú otázku: Kto je pre mňa Ježiš? Je iba súčasťou tradície? Alebo je naozaj živým Pánom môjho života? Lebo od odpovede na túto otázku závisí všetko ostatné.
Myšlienky k dnešnému evanjeliu:
- Svätý Gregor Veľký povedal: „Keďže sa nemožno stavať proti vôli Pána, ktorý rozhoduje, odpovedal som poslušnosťou na to, čo zo mňa chcela urobiť milosrdná ruka Učiteľa.“
- Pápež František sa vyjadril: „Pocítil si niekedy pohľad večnej lásky, ktorý vidí ďalej než tvoje hriechy, obmedzenia a zlyhania a napriek tomu v teba stále verí a pozerá sa na tvoj život s nádejou?“
- V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame: „A hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Boží Syn. Od samého začiatku bolo toto uznanie Kristovho božského synovstva stredom apoštolskej viery, ktorú ako prvý vyznal Peter ako základ Cirkvi.“ (KKC 442)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
