Evanjelium:
„Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.““ (Jn 20,19-23)
Podcast:
Zamyslenie:
Evanjelium dnešného dňa nás privádza do večeradla. Učeníci sú zatvorení za dverami. Nie preto, že by chceli odpočívať, ale preto, že sa boja. Srdcia sú plné smútku, možno sklamania a neistoty. Ježiš, to je ten, ktorému verili, zomrel na kríži. Všetko, čo budovali, sa im zdá stratené. Sú unavení, zranení a bez pokoja. A prichádza Ježiš.
Nevyčíta im ich strach. Nepýta sa, prečo ho opustili. Neprichádza so súdom. Jeho prvé slová sú: „Pokoj vám!“
To je pokoj, ktorý svet nedokáže dať. Svet ponúka pokoj iba vtedy, keď je všetko v poriadku – keď sme zdraví, keď sa nám darí, keď nás nič netrápi. Ale Ježiš prináša pokoj aj doprostred bolesti, smútku a vyčerpania. Asi môžeme povedať, že učeníci stále nesú vo svojom vnútri rany Veľkého piatku. A Ježiš im ukazuje svoje ruky a bok. Ukazuje im svoje rany. Akoby im chcel povedať: „Aj ja som prešiel utrpením. Aj ja poznám bolesť. Ale smrť a utrpenie nemali posledné slovo.“
To je veľmi dôležité aj pre nás. Často si myslíme, že pokoj príde až vtedy, keď zmiznú naše problémy. Ale Ježiš neprichádza až po búrke. On vstupuje priamo do zatvoreného večeradla nášho strachu. Prichádza do našej únavy, do našich nevypovedaných bolestí, do chvíľ, keď už nevládzeme.
Bolestí je veľa! Niekto nosí bolesť zo straty blízkeho človeka. Iný zápasí s chorobou, samotou či sklamaním. Mnohí sú vyčerpaní psychicky i duchovne. Navonok sa možno usmievajú, ale vo vnútri cítia nepokoj. A práve tam chce vstúpiť Kristus. Nie nás najprv zmeniť, ale najprv nás upokojiť. Hovorí aj nám: „Pokoj vám.“
Ježišov pokoj nie je pocit. Je to istota, že nie sme sami. Možno dnes niekto z nás potrebuje počuť práve tieto slová. Možno sme unavení z vlastných bojov. Možno máme pocit, že sme zavretí vo svojich obavách ako apoštoli vo večeradle. Ale Kristus pozná cestu aj cez zatvorené dvere. On jediný.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
