Zamyslenie na sobotu po 2. pôstnej nedeli

Evanjelium:

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“ (Lk 15,1-3.11-32)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes vidíme milosrdenstvo nebeského Otca, ktoré je jeho charakteristickou črtou v nebi, keď sa pozerá na osirelé ľudstvo – osirelé kvôli svojej zábudlivosti – lebo zabudlo, že je Božím dieťaťom. Spisovateľ Cronin píše o synovi, ktorý odišiel z domu, prehýril všetky peniaze, zničil si zdravie, i povesť svojej rodiny… až napokon bol uväznený. Krátko predtým, ako mal byť prepustený z väzenia, napísal domov, že ak mu odpustili, aby zvesili bielu vreckovku na jabloň pri železnici. Ak ju uvidí, bude sa môcť vrátiť domov. Ak nie, už nikdy sa nevráti… V deň, keď bol prepustený a vracal sa domov, bol celý rozrušený. Keď sa blížila stanica blízko domu, kde bývali jeho rodičia, neodvážil sa pozerať… Bude tam vreckovka? „Otvor oči!… Pozri!“, povedal mu priateľ. A keď otvoril oči, ostal bez slova: na jabloni nebola jedna biela vreckovka… boli tam stovky vreckoviek; strom bol plný bielych vreckoviek.

To nám pripomína Rembrandtov obraz, na ktorom vidíme syna vracajúceho sa späť, chudobného a umierajúceho od hladu, ktorého objíma starý muž majúci dve rozdielne ruky: jedna, otcovská, ktorá ho pevne drží; a druhá, materská, láskavá a jemná, ktorá ho hladí. Boh je Otec i Matka…

„Otče, zhrešil som“ (Lk 15,21), tiež to chceme povedať a cítiť Božie objatie vo sviatosti zmierenia, zatiaľ čo pri eucharistickej hostine „Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ (Lk 15,23-24). A tak, pretože „Boh na nás čaká – každý jeden deň! – ako otec z podobenstva čakal na svojho márnotratného syna“ (sv. Josemaria), pokračujme v púti s Ježišom, až pokým sa stretneme s Otcom, kde sa všetko vyjasní, lebo „Tajomstvo človeka môže byť objasnené iba cez tajomstvo Vteleného Slova“ (II. Vatikánsky koncil).

Hlavnou postavou je vždy Otec. Prosme, aby nás púšť pôstneho obdobia priviedla k vnútornému prijatiu výzvy k účasti na Božom súcite, lebo život nie je nič iné ako postupný návrat k Otcovi.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.