ZAMYSLENIE
NA SPOMIENKU SV. JÁNA MÁRIU VIANNEYA, KŇAZA

Čítanie:

Pán povedal Mojžišovi na púšti: „Pošli mužov, nech preskúmajú krajinu Kanaán, ktorú dám synom Izraela.“

Vyzvedači prešli celou krajinou a po štyridsiatich dňoch sa vrátili. Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran, do Kádeša, podali im správu a celej pospolitosti ukázali plody tej krajiny. Hovorili: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom, ako vidno aj z týchto plodov. Ale sú tam veľmi silní obyvatelia; mestá sú veľké a opevnené. Aj Enakových potomkov sme tam videli. V Nagebe bývajú Amalekiti, v horách Hetejčania, Jebuzejčania a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordánu sú usadení Kanaánčania.“

Medzitým sa Kaleb usiloval utíšiť šomranie ľudu, ktoré vznikalo proti Mojžišovi, a zvolal: „Poďme a zaujmime krajinu, veď ju vládzeme dobyť.“

Ale iní, čo boli s ním, vraveli: „Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, lebo je oveľa silnejší ako my.“ A luhali Izraelitom o krajine, ktorú prezreli. Hovorili: „Krajina, ktorou sme prešli, požiera svojich obyvateľov. Ľud, ktorý sme videli, je vysokej postavy. Aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky.“

Tu začal celý zástup kričať a celú noc nariekal.

Vtedy Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Dokedy bude tento skazený ľud proti mne reptať? Počul som sťažnosti synov Izraela. Povedz im: Ako žijem, hovorí Pán, urobím s vami, ako ste predo mnou hovorili. Vaše mŕtvoly budú ležať na tejto púšti. Nik z vás, čo ste boli spočítaní od dvadsiateho roku nahor a čo ste proti mne reptali, nevojde do krajiny, nad ktorou som zdvihol ruku, že vás v nej usadím, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. Podľa počtu štyridsiatich dní, čo ste skúmali krajinu – rok sa bude za deň počítať –, teda štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste poznali môj hnev. Ja, Pán, som to povedal a tak urobím tomuto skazenému ľudu, ktorý povstal proti mne: padne na tejto púšti a zomrie.“ (Nm 13, 1-2a. 25 – 14, 1. 26-29. 34-35)

Zamyslenie:

Reptanie a búrenie sa nespokojencom nevyplatilo. Mojžiš im oznamuje trest Boží. Ani jeden, čo už má 20 rokov a videl Božie znamenie v Egypte a tu na púšti nevkročí do zasľúbenej zeme. Nechceli ste bojovať, chceli ste, aby vás pohltila púšť. Dobre nebudete bojovať, vaše telá sa rozpadnú tu v púšti ako drevo v peci. Ako vaši vyzvedači boli na ceste do Kanaánu 40 dní, tak vy budete putovať na púšti 40 rokov. Len vaše deti pod 20 rokov dostanú sa do zasľúbenej zeme. Ľudia zamĺkli, vyzvedači, ktorí strašili ľudí ochoreli a pomreli, okrem Jozua a Kaleba.

Miesto na sever obrátili sa naspäť na juh. Utáborili sa blízko Kadeša, ale nebolo tam vody. Mojžišova sestra dostala horúčku a bez prestania prosila o vodu. Mojžišovi jej bolo ľúto. Mala už 130 rokov, 120 rokov odvtedy, čo jeho vložila v košíku do nílskeho rákosia a dávala pozor, čo sa s ním stane. A teraz on jej nemohol podať ani dúšok vody, ktorý od neho žiadala, a tak od smädu zomrela. Mojžiš nemal ani času oplakať svoju sestru. Ženy a deti všade plakali a pýtali vodu.

Mojžiš a Áron šli do stánku zmluvy, hodili sa na zem a prosili Boha o pomoc. Boh mu nariadil, aby zaviedol ľudí pred nejakú skalnú stenu, že zo skaly začne tiecť voda. Mojžiš zhromaždil ľud a videl ako otvárajú suché, popukané ústa. Pri pohľade na tento ľud si pomyslel: „Vy sto razy neposlušní, načo vám má Boh dať vody zo skaly, veď zajtra budete zase reptať, bojím sa, že nás Boh tento raz nevyslyší. Potom zodvihol svoju palicu a udrel do skaly. Skala zostala suchá, tak udrel druhý raz a vyrazil silný prúd vody, takže sa všetci napili – ľudia i dobytok. Ale pretože Mojžiš a Áron tiež zapochybovali o dobrote a trpezlivosti Božej, oznámil im Boh, že ani oni nevstúpia do zasľúbenej zeme.

Nedôvera, malovernosť – je urážka Boha, že ho nepokladáme za dosť veľkodušného, dobrého. Podozrievame ho, že je tak malicherný ako my. Božia dobrota je väčšia než naša zloba a nevďačnosť.

Podcast:

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.