ZAMYSLENIE
NA STREDU PO 4. PÔSTNEJ NEDELI

Evanjelium:

Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa
Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha
nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím
vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to
robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a
ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi
mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale
všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí
Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje
slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo
smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi
počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v
sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je
Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch
počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali
zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako
počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý
ma poslal.“ (Jn 5, 17-30)

Podcast:

Zamyslenie:
Dnešné evanjelium hovorí o odpovedi, ktorú Ježiš dáva tým, ktorí sa na neho
nepozerajú dobrými očami, keď sa v sobotu rozhodne uzdraviť chorého. Ježiš Kristus
využíva túto kritiku, aby zdôraznil to, že je Boží Syn, a teda Pán soboty. Sú to slová,
ktoré budú proti nemu použité v deň súdneho procesu vo veľkňazovom dome
Kajfáša, keď Ježiš dostane odsudzujúci rozsudok. Keď sa totiž Ježiš vyhlási za
Božieho Syna, veľkňaz zvolá: “Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste
teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” (Mt 26, 65-66).
Pomerne často sa Ježiš odvolával na Otca, ale v každom prípade stanovením rozdielu:
Otcovstvo Boha je iné, či sa vzťahuje na Krista alebo na iných ľudí. A Židia, ktorí ho
počúvali, mu naozaj veľmi dobre rozumeli: On nebol Božím Synom ako ostatní, ale
vzťah, ktorý si nárokoval, je prirodzeným synovstvom. Ježiš potvrdzuje, že jeho
prirodzenosť a prirodzenosť jeho Otca sú rovnaké, napriek tomu, že ide o rozdielne osoby. Týmto spôsobom konštatuje svoje božstvo. Toto je veľmi zaujímavý úryvok
evanjelia v súvislosti so zjavením tajomstva Najsvätejšej Trojice.
Medzi vecami, ktoré nám dnes náš Pán hovorí, je niekoľko takých, ktoré sa vzťahujú
na všetkých, ktorí v neho prostredníctvom Dejín uveria: Počuť a uveriť Ježišovi, to
už znamená mať večný život (porov. Jn 5, 24). Iste, ešte to nie je definitívny život, ale
môžeme sa začať deliť o tento prísľub. Je vhodné, aby sme ho mali dobre na pamäti,
kým sa budeme usilovať počúvať Ježišovo slovo: Božie slovo, ktoré nás spasí.
Čítanie a rozjímanie evanjelia sa musí stať súčasťou našej každodennej náboženskej
praxe. Na odhalených stránkach budeme počuť Ježišove slová, nesmrteľné slová,
ktoré otvárajú dvere večného života. Skrátka, ako učil svätý Efrém, Božie slovo je
nevyčerpateľným zdrojom života.

Myšlienky k dnešnému evanjeliu:
“Kristus sa smrťou podriadil zákonom smrti, ale zmŕtvychvstaním ich zrušil. Tak
ukončil vládu smrti. Z večnej ju urobil dočasnou. Tak totiž, ako v Adamovi všetci
zomierajú, tak budú v Kristovi všetci budú oživení.” (Svätý Lev Veľký)

“Kristus je božský sudca s ľudským srdcom, sudca, ktorý chce darovať život. Iba
nenapraviteľná náklonnosť k zlu mu môže zabrániť ponúknuť tento dar, pre ktorý
neváhal podstúpiť smrť.” (Svätý Ján Pavol II.)

“Kristus je Pánom večného života. Plné právo vyniesť definitívny rozsudok nad
skutkami a srdcami ľudí patrí jemu ako Vykupiteľovi sveta (…). Syn však neprišiel
súdiť, ale zachrániť a darovať život, ktorý má v sebe. Odmietnutím milosti v tomto
živote človek už odsudzuje sám seba a odmietnutím Ducha lásky sa môže dokonca
odsúdiť na večnosť.” (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 679)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi te