Zamyslenia

ZAMYSLENIE
NA STREDU PO 4. PÔSTNEJ NEDELI

Evanjelium:

Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám vsebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorýma poslal.“ (Jn 5, 17-30)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnešné evanjelium hovorí o odpovedi, ktorú Ježiš dáva tým, ktorí sa na neho nepozerajú dobrými očami, keď sa v sobotu rozhodne uzdraviť chorého. Ježiš Kristus využíva túto kritiku, aby zdôraznil to, že je Boží Syn, a teda Pán soboty. Sú to slová, ktoré budú proti nemu použité v deň súdneho procesu vo veľkňazovom dome Kajfáša, keď Ježiš dostane odsudzujúci rozsudok. Keď sa totiž Ježiš vyhlási za Božieho Syna, veľkňaz zvolá: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?“ (Mt 26, 65-66).
Pomerne často sa Ježiš odvolával na Otca, ale v každom prípade stanovením rozdielu: Otcovstvo Boha je iné, či sa vzťahuje na Krista alebo na iných ľudí. A Židia, ktorí ho počúvali, mu naozaj veľmi dobre rozumeli: On nebol Božím Synom ako ostatní, ale vzťah, ktorý si nárokoval, je prirodzeným synovstvom. Ježiš potvrdzuje, že jeho prirodzenosť a prirodzenosť jeho Otca sú rovnaké, napriek tomu, že ide o rozdielne osoby. Týmto spôsobom konštatuje svoje božstvo. Toto je veľmi zaujímavý úryvok evanjelia v súvislosti so zjavením tajomstva Najsvätejšej Trojice. Medzi vecami, ktoré nám dnes náš Pán hovorí, je niekoľko takých, ktoré sa vzťahujú na všetkých, ktorí v neho prostredníctvom Dejín uveria: Počuť a uveriť Ježišovi, to už znamená mať večný život (porov. Jn 5, 24). Iste, ešte to nie je definitívny život, ale môžeme sa začať deliť o tento prísľub. Je vhodné, aby sme ho mali dobre na pamäti, kým sa budeme usilovať počúvať Ježišovo slovo: Božie slovo, ktoré nás spasí. Čítanie a rozjímanie evanjelia sa musí stať súčasťou našej každodennej náboženskej praxe. Na odhalených stránkach budeme počuť Ježišove slová, nesmrteľné slová, ktoré otvárajú dvere večného života. Skrátka, ako učil svätý Efrém, Božie slovo je nevyčerpateľným zdrojom života.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

„Kristus sa smrťou podriadil zákonom smrti, ale zmŕtvychvstaním ich zrušil. Takukončil vládu smrti. Z večnej ju urobil dočasnou. Tak totiž, ako v Adamovi všetcizomierajú, tak budú v Kristovi všetci budú oživení.“ (Svätý Lev Veľký)

„Kristus je božský sudca s ľudským srdcom, sudca, ktorý chce darovať život. Iba nenapraviteľná náklonnosť k zlu mu môže zabrániť ponúknuť tento dar, pre ktorý neváhal podstúpiť smrť.“ (Svätý Ján Pavol II.)

„Kristus je Pánom večného života. Plné právo vyniesť definitívny rozsudok nad skutkami a srdcami ľudí patrí jemu ako Vykupiteľovi sveta (…). Syn však neprišiel súdiť, ale zachrániť a darovať život, ktorý má v sebe. Odmietnutím milosti v tomto živote človek už odsudzuje sám seba a odmietnutím Ducha lásky sa môže dokonca odsúdiť na večnosť.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 679)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.

Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!

Prihláste sa na automatický odber zamyslení. Vždy, keď vyjde nové zamyslenie, upozorníme vás naň emailom.
kontakty zamyslenia mis. omš. sp. menu Dar na misie