Evanjelium:
Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň
spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji
nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“ (Lk 19, 41-44)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes sa v evanjeliu objavuje obraz Ježiša, ktorý „plakal“ (Lk 19, 41) nad osudom vyvoleného mesta, ktoré
nepoznalo čas a návštevu svojho Spasiteľa. Počúvajúc správy, ktoré sa k nám v poslednej dobe dostávajú,
ľahko prenášame tento nárek do mesta, ktoré je sväté a zároveň je zdrojom rozdelenia.
Keď sa však pozrieme ďalej, môžeme tento Jeruzalem stotožniť s vyvoleným ľudom, ktorým je Cirkev,
a rozšírením významu so svetom, v ktorom má vykonávať svoje poslanie. Ak to urobíme, uvidíme
spoločnosť, ktorá napriek tomu, že dosiahla vrchol techniky a vedy, narieka a plače, pretože žije medzi
sebectvom svojich členov. Postavila si múry násilia a morálneho neporiadku, zvrhla svoje deti na zem,
ťahajúc ich na reťaziach neľudského individualizmu. Skrátka, uvidíme mesto, ktoré nevedelo rozpoznať
Boha, ktorý ho navštívil (porov. Lk 19, 44).
My kresťania však nemôžeme zostať v náreku, nemôžeme byť prorokmi záhuby, ale ľuďmi nádeje.
Poznáme koniec dejín, vieme, že Kristus búral múry a lámal reťaze: slzy, ktoré ronil v tomto evanjeliu,
ohlasujú krv, ktorou nás zachránil.
V skutočnosti je Ježiš prítomný vo svojej Cirkvi, najmä medzi tými, ktorí to najviac potrebujú. Túto
prítomnosť musíme mať na pamäti, aby sme pochopili nežnosť, ktorú nám dáva Kristus: taká vznešená je
Jeho láska, hovorí nám svätý Ambróz, že sa stal malým a pokorným, aby nás povýšil; Nechal sa zviazať
do plienok ako dieťa, aby sme my mohli byť oslobodení z pút hriechu; Nechal sa pribiť na kríž, aby sme boli
započítaní medzi hviezdy na nebi… Preto musíme ďakovať Bohu a objaviť uprostred nás toho, ktorý nás
navštevuje a vykupuje.
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
- „S hrôzou premýšľam o nebezpečenstve, že by som mohol nepozornosťou alebo ponorením sa do márnosti zabudnúť na Božiu lásku a byť zdrojom hanby Krista.“ (Svätý Bazil Veľký)
- „Pravý Boh nám prichádza v ústrety s „odzbrojujúcou“ jemnosťou lásky.“ (Benedikt XVI.)
- „…Keď je už mesto Jeruzalem na dohľad, plače nad ním a znovu vysloví túžbu svojho srdca: “Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam” (Lk 19, 42).“ (KKC 558)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!