Evanjelium:
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu: „ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ (Lk 16, 19-31)
Podcast:
Zamyslenie:
V dnešnom evanjeliu je podobenstvo, ktoré odkrýva realitu človeka v posmrtnom živote. Ježiš nám hovorí o Božej odmene alebo treste, ktorý nás čaká v závislosti od nášho správania.
Kontrast medzi bohatými a chudobnými je veľmi silný. Luxus boháča a jeho ľahostajnosť k ťažkej situácii chudobného Lazára, ktorý ležal pri jeho dverách, jeho žalostná situácia, aj keď k nemu chodili psy a lízali mu rany (porov. Lk 16, 19 – 21). To všetko má hlboký realizmus, ktorý nás uvádza do deja.
Môžeme sa nad tým zamyslieť: Kde by som bol ja, keby som bol jednou z dvoch hlavných postáv tohto podobenstva? Naša spoločnosť nám neustále pripomína, že musíme žiť dobre, v pohodlí a blahobyte, tešiť sa, bez starostí… Že musíme žiť pre seba, nehľadiac na druhých, alebo v najlepšom prípade na minimum potrebné na to, aby sme mali pokojné svedomie, ale určite nie kvôli zmyslu pre spravodlivosť, lásku alebo solidaritu.
Dnes sa nám ponúka potreba počúvať Boha v tomto živote, obrátiť sa a využiť čas, ktorý nám ponúka. Boh si nás nakoniec zavolá na zodpovednosť. V tomto živote riskujeme svoj večný život.
Ježiš sa celkom jasne vyjadruje o realite pekla a opisuje niektoré jeho charakteristiky: smútok, ktorým trpia zmysly – „Pošli Lazára, aby namočil špičku svojho prsta do vody a ochladil mi jazyk, lebo v týchto plameňoch trpím muky.“ (Lk 16, 24) – a jeho večnosť – „medzi nami a tebou je veľká priepasť“ (Lk 16, 26).
Svätý Gregor Veľký nám hovorí, že „všetky tieto veci sú povedané preto, aby sa nikto neospravedlňoval pre svoju nevedomosť.“ Musíme sa zbaviť starého človeka a byť slobodní, aby sme mohli milovať blížneho. Musíme reagovať na utrpenie chudobných, chorých či opustených. Bolo by dobré, keby sme si často pripomínali toto podobenstvo, aby nás urobilo zodpovednejšími za náš život. Všetci budeme musieť čeliť okamihu smrti. A mali by sme byť radšej vždy pripravení, pretože jedného dňa budeme súdení.
Myšlienky k dnešnému evanjeliu:
„Ježiš varoval pred nebezpečenstvom pozemského majetku. Napriek tomu Ježiš neodsúdil vlastníctvo pozemských statkov absolútne. Naopak, chcel pripomenúť dvojaké prikázanie lásky k Bohu a lásky k blížnemu.“ (Svätý Ján Pavol II.)
„Vždy však zostáva nebezpečenstvo, že neustálym odmietaním otvoriť dvere svojho srdca Kristovi sa pyšní, bohatí a mocní nakoniec sami odsúdia a ponoria sa do večnej priepasti samoty, ktorou je peklo.“ (pápež František)
„Ako by sme v množstve ľudských bytostí bez chleba, strechy nad hlavou či miesta na prenocovanie nespoznali Lazára, hladného žobráka z podobenstva? Ako môžeme nepočuť Ježišovo: ‚Ak ste to neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste to neurobili‘ (Mt 25, 45)?“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2463)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
