ZAMYSLENIE
NA ŠTVRTOK SVÄTÉHO TÝŽDŇA – ZELENÝ ŠTVRTOK

Evanjelium:

           Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“ Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ‘ a: ‚Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13, 1-15)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnes si pripomíname prvý Zelený štvrtok v dejinách, keď Ježiš Kristus zhromažďuje svojich učeníkov, aby slávili Paschu. V túto noc ustanovuje novú Paschu novej Zmluvy, keď sa jeho obeta prináša za našu spásu. Slávi prvú svätú omšu.

Počas Poslednej večere, spolu s Eucharistiou, Kristus ustanovuje sviatosť služobného kňazstva – sviatosť, ktorá umožňuje neustále sprítomňovanie Eucharistie. V dnešný deň sa pri omši svätenia olejov modlíme slovami: „Vyvolil si si niektorých ľudí, aby sa účasťou na Kristovej službe skrze vkladanie rúk stali služobníkmi tvojho oltára. Obnovujú obetu vykúpenia, pripravujú tvoju veľkonočnú hostinu, vedú tvoj ľud v láske, živia ho tvojím slovom a posilňujú sviatosťami.“

Práve v tento štvrtok nám Ježiš dáva svoje nové prikázanie lásky: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás…“ (Jn 13, 34)

Pred Ježišom bola láska často motivovaná očakávanou odmenou alebo povinnosťou dodržať predpis. Kristova láska však ide ďalej – je založená na Jeho vlastnom príklade. Miluje nás až do krajnosti, až po darovanie svojho života. Takáto láska sa stáva mierou lásky učeníka a znakom pravého kresťana.

My sami však nie sme schopní takto milovať. Nie je to výsledok len ľudského úsilia – je to dar od Boha. On je Láska (porov. 1 Jn 4, 8) a zároveň prameň lásky, ktorú prijímame v eucharistickom chlebe.

Dnes tiež upriamujeme svoj pohľad na umývanie nôh. S postojom sluhu Ježiš umýva nohy apoštolom a povzbudzuje ich, aby si navzájom umývali nohy: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému umývať nohy.“ (Jn 13, 14)

Tento čin nie je len lekciou pokory, ale je symbolom jeho utrpenia – predzvesťou úplného poníženia, ktoré podstúpi, aby spasil celé ľudstvo. Teológ Romano Guardini hovorí: „Postoj našej malosti pred veľkosťou ešte nie je skutočnou pokorou. Je to len postoj pravdy. Ale keď sa veľký skloní pred malým, to je pravá pokora.“ A preto je Ježiš Kristus skutočne pokorný. Pred jeho pokorou sa rúcajú naše obvyklé predstavy.

Kristus obracia ľudské hodnoty naruby a pozýva nás nasledovať ho pri budovaní lepšieho a nového sveta, založeného na službe.

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

„Taká veľká je dobrotivosť ľudskej pokory, že aj Božská Velebnosť ju chcela odporučiť vlastným príkladom. Lebo pyšný človek by bol naveky zahynul, keby ho nebol našiel pokorný Boh.“ (Svätý Augustín)

„Život znamená znečistiť si nohy prachom ciest života a dejín. Všetci potrebujeme byť očistení, byť umytí.“ (Pápež František)

„ Pán „miloval svojich, čo boli na svete, a miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1). Keď vedel, že prišla jeho hodina, aby prešiel z tohto sveta k Otcovi, počas večere im umyl nohy a dal im prikázanie lásky. Aby im zanechal zálohu tejto lásky, aby nikdy neodišiel od svojich a aby ich urobil účastnými na svojej Veľkej noci, ustanovil Eucharistiu ako pamiatku svojej smrti a zmŕtvychvstania a rozkázal svojim apoštolom, aby ju slávili až do svojho návratu. Tým ich ustanovil za kňazov Nového zákona.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1337)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.