Evanjelium:
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. (Lk 2, 22-40)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnes počujeme ako Simeon očakáva príchod Mesiáša. Pred päťsto rokmi, keď sa začal stavať Chrám, bola v krajine taká bieda, že jeho stavitelia boli veľmi znechutení. Vtedy Aggeus prorokoval: „Väčšia bude sláva tohto posledného domu ako prvého, hovorí Pán zástupov, a na tomto mieste budem dávať pokoj“ (Ag 2, 9), a dodal: „Otrasiem všetkými kmeňmi i prídu skvosty všetkých národov. Vtedy naplním tento dom slávou“ (Ag 2, 7).
Simeonovi „Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“ (Lk 2,26) a dnes „z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu“. Nie je ani levita, ani znalec zákona, je len človek, no „človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela“ (Lk 2, 25). A Duch Svätý vanie, kam chce (porov. Jn 3, 8). Teraz si s prekvapením uvedomuje, že sa neuskutočnili žiadne prípravy, nikde nevidno žiadne zástavy, vence ani štíty. Jozef a Mária prichádzajú a nesú dieťa na rukách. „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.“ (Ž 24, 7), zvoláva žalmista.
Simeon rozprestiera ruky, berie Dieťa od jeho Matky a dobrorečí Bohu: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ (Lk 2, 29-32). Potom Márii hovorí: „tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2, 35).
V tejto chvíli môžem povedať: „Matka!, keď príde čas ísť do domu Otca, vezmi ma do náručia ako Ježiša, lebo aj ja som tvoj syn a tvoje dieťa.“
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
„Prišlo ono pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“ (Jn 1,9). Nechajme sa teda, bratia, všetci osvietiť, nechajme sa všetci ožiariť. Vezmime so starcom Simeonom ono jasné a večné svetlo, plesajme s ním z celého srdca a spievajme hymnus vďaky Bohu a Otcovi svetla, ktorý poslal pravé svetlo, zahnal temnotu a dal zažiariť nám všetkým.“ (Svätý Sofrónius)
„Simeonove slová sa javia ako druhé zvestovanie Márii, lebo jej ukazuje konkrétny historický rozmer, v ktorom Syn splní svoje poslanie. A tým rozmerom je neporozumenie a bolesť.“ (Svätý Ján Pavol II.)
Obetovanie Ježiša v chráme ho predstavuje ako prvorodeného, ktorý patrí Pánovi. So Simeonom a Annou celé očakávanie Izraela prichádza na stretnutie so svojím Spasiteľom (tak túto udalosť volá byzantská tradícia). Ježiš je uznaný za toľko očakávaného Mesiáša, za “svetlo pohanov” a “slávu Izraela”, ale aj za “znamenie, ktorému budú odporovať”. Meč bolesti predpovedaný Márii ohlasuje tú inú, dokonalú a jedinú obetu, obetu kríža, ktorá prinesie spásu, ktorú Boh “pripravil pred tvárou všetkých národov”. (KKC 529)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!