Evanjelium:
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“ Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. (Mt 14, 22-36)
Podcast:
Zamyslenie:
Ježiš rozkázal svojim učeníkom, aby nastúpili do člna a išli na druhý breh. A potom sám vystúpil na vrch, aby sa modlil. A zostal tam sám. (porov. Mt 14, 22 – 23). Bez svojho Majstra mali učeníci problémy čeliť vetru. Vtedy k nim prišiel Ježiš kráčajúci po vode.
Učeníci sa pri pohľade naňho úplne zhrozili: ľudia zvyčajne nechodia po vode, a tak si mysleli, že vidia ducha. Mýlili sa však: to, na čo sa pozerali, nebola ilúzia, ale sám Pán, ktorý ich vyzýval – ako to robil dosť často -, aby sa nebáli a dôverovali mu, aby v nich prebudil vieru. Túto vieru najprv žiadal od Petra, ktorý povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ (Mt 14, 28). Týmito slovami Peter ukázal, že viera spočíva v zotrvaní pri Kristovom slove: nepovedal „nech idem po vode“, ale chcel len nasledovať to, čo mu mohol prikázať samotný a jediný Pán, aby uveril pravdivosti Majstrových slov.
Jeho pochybnosti ho však prinútili k tomu, aby sa naľakal, ale ostatných učeníkov priviedli k tomu, aby sa sklonili a vyznali pred svojím Majstrom: „Naozaj si Boží Syn!“ (Mt 14, 33). „Skupina tých, ktorí už boli apoštolmi, ale ešte úplne neuverili, keď videli, ako sa pod Pánovými nohami vlnia vody, a videli, že jeho kroky sú pevné aj cez rozbúrené vlny (…), uverili, že Ježiš je pravý Boží Syn.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
