ZAMYSLENIE
NA UTOROK 4. TÝŽDŇA V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

„Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.“ (Mk 5,21-43)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnešné evanjelium nám predstavuje dva Ježišove zázraky, ktoré hovoria o veľkej viere dvoch úplne odlišných osôb. Či už išlo o Jaira – predstavený synagógy – alebo o tú chudobnú chorú ženu, obaja prejavili veľkú vieru. Jairus si je istý, že Ježiš dokáže vyliečiť jeho dcéru, zatiaľ čo tá dobrá starenka vie, že len dotyk Ježišovho rúcha bude viac než dostatočný na to, aby ju zbavil veľmi vážneho krvácania. A Ježiš, pretože obaja sú ľudia so silnou vierou, im splní to, čo chcú. Žena, ktorá si myslela, že nie je hodná Ježišovej pozornosti, ktorá sa neodvážila obťažovať ani Majstra, ani tých vplyvných Židov bezhlučne pristúpila k nemu a jemne sa dotýkajúc Ježišovho plášťa pociťuje svoje uzdravenie. Ježiš, ktorý vie, čo sa stalo, ju nechce nechať odísť bez toho, aby jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“

Ježiš žiada Jaira o ešte silnejšiu vieru. Podobne ako Boh v Starom zákone v prípade Abraháma, aj Ježiš žiada Jaira o vieru proti nádeji, o vieru v nemožné veci. Jairovi oznámili strašnú správu, že jeho malá dcéra práve zomrela. Ľahko si môžeme predstaviť hlbokú úzkosť a strašnú bolesť, ktorú musel v tej chvíli pociťovať, a možno aj pokušenie zúfať si. Ale Ježiš, ktorý tiež počul túto správu, mu hovorí: „Neboj sa, len ver!“ A podobne, ako tí starovekí patriarchovia, beznádejne veriaci, mohol vidieť, ako Ježiš vzkriesil jeho milované dieťa.

Dve veľké lekcie viery pre nás. Jairus a žena trpiaca ťažkým krvácaním spolu s mnohými ďalšími zo stránok evanjelia nám hovoria o potrebe neochvejnej viery, ktorá silnie volaním „Verím. Pomôž mojej nevere!“

Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:

„Dnešné čítanie udelilo všetko, čo vedie k nádeji, a vylúčilo všetko, čo súvisí so zúfalstvom.“ (svätý Peter Chryzológ)

„Prosíme Boha o uzdravenie toľkých problémov, našich praktických potrieb, a to je správne, ale to, o čo ho musíme naliehavo prosiť, je stále pevnejšia viera, aby Pán obnovil náš život.“(pápež Benedikt XVI.)

„Modlitba k Ježišovi je ním už vypočutá počas jeho verejného účinkovania, a to prostredníctvom znamení, ktoré anticipujú moc jeho smrti a zmŕtvychvstania. Ježiš vypočuje modlitbu viery vyjadrenú slovami (malomocný, Jairus, Sýrofeničanka, kajúcny zločinec ) alebo mlčky (tí, čo niesli ochrnutého človeka, žena trpiaca na krvotok, ktorá sa dotkla jeho šiat, slzy a voňavý olej hriešnice ). Naliehavá prosba slepcov: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“ alebo „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ prešla do tradície takzvanej Ježišovej modlitby: „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“ Či už Ježiš uzdravuje z choroby, alebo odpúšťa hriechy, na prosbu, ktorá ho vzýva s vierou, vždy odpovedá: „Choď v pokoji, tvoja viera ťa uzdravila.“ Svätý Augustín obdivuhodne zhŕňa tri rozmery Ježišovej modlitby: „Modlí sa za nás ako náš Kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu. Poznávajme teda náš hlas v ňom a jeho hlas v nás.“ (KKC 2616)

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.