ZJAVENIE, KTORÉ OTVÁRA SVET

Podcast:

Slávnosť Zjavenia Pána, ľudovo nazývaná aj slávnosť Troch kráľov či Troch mudrcov, nás pozýva vstúpiť hlbšie do tajomstva Vianoc. Nezostávame už len pri obraze tichého Betlehema, ale postupne si uvedomujeme, že narodenie Ježiša Krista sa od začiatku týka každého človeka. To, čo sa odohráva v skrytosti noci, sa v tejto slávnosti otvára svetu.

Betlehem prestáva byť iba miestom, kde sa narodilo Dieťa. Stáva sa miestom Božieho zjavenia svetu. Boh, ktorý sa stal človekom, nevychádza v ústrety len jednému národu, ale otvára svoje srdce všetkým. Svetlo, ktoré zažiarilo v chudobe jaslí, je svetlom, ktoré chce osvetliť každého.

Príchod mudrcov od východu nie je len krásnou epizódou evanjelia (Mt 2,1–12). Sú obrazom ľudí, ktorí hľadajú pravdu, zmysel a svetlo pre svoj život. Vydávajú sa na cestu, vedení znamením hviezdy, a v malom Dieťati rozpoznávajú toho, koho hľadali. Ich putovanie ukazuje, že viera nie je len výsledkom ľudského úsilia, ale odpoveďou na Božiu iniciatívu, ktorá človeka oslovuje a vedie.

V tejto slávnosti si uvedomujeme, že Boh nechce zostať skrytý, ale dáva sa spoznať tým, ktorí ho hľadajú. Nevnucuje sa, ale zjavuje sa prostredníctvom znamení a pozýva človeka na cestu viery. Cesta mudrcov nás tak privádza k samotnému jadru slávnosti Zjavenia Pána: Kristus sa zjavuje ako Spasiteľ všetkých.

Ak sa pozrieme na samotné počiatky Cirkvi, vidíme, že toto presvedčenie bolo od začiatku jasné a pevné. Svedectvo apoštolov je v tomto smere jednoznačné. Apoštol Peter pred veľradou vyznáva: „V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12).

Práve tento Petrov výrok o jedinečnosti spásy v Ježišovi Kristovi má podľa pápeža Jána Pavla II. všeobecnú platnosť. V encyklike Redemptoris missio, vydanej v roku 1990, autor encykliky zdôrazňuje, že „pre všetkých – židov i pohanov – spása môže prísť len od Ježiša Krista“ (RM 5). Týmito slovami Cirkev nezužuje Božiu lásku, ale vyznáva, že Boh sa človeku daroval naplno a definitívne v osobe svojho Syna.

Evanjelista Ján ide ešte hlbšie, keď hovorí: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,9). A dodáva: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1,18). V Kristovi sa Boh dal poznať spôsobom, ktorý už nič neprekoná. Ako to autor encykliky vyjadruje jednoduchými a hlbokými slovami: „V tomto definitívnom Slove svojho zjavenia Boh sa dal poznať svetu dokonalým spôsobom“ (RM 5).

Práve preto Cirkev nemôže zostať ticho. Nie z vonkajšej povinnosti, ale z vnútornej nevyhnutnosti. Pretože „nemôže nehlásať evanjelium, to jest plnosť pravdy, ktorú nám dal Boh o sebe poznať“ (RM 5). Tajomstvo, ktoré v tejto slávnosti slávime, sa tak stáva koreňom misie Cirkvi.

Misia nie je pridanou činnosťou, ale prejavom života, ktorý Cirkev prijala. Ako presne vystihuje pápež Ján Pavol II.: „Naliehavosť misionárskej činnosti vyplýva z radikálnej obnovy života, prinesenej Kristom a živenej jeho učeníkmi“ (RM 7). Tak ako mudrci po stretnutí s Dieťaťom odchádzajú inou cestou, aj Cirkev je pozvaná kráčať cestami, ktoré jej otvára Kristus.

Autor encykliky zároveň realisticky vníma dnešný svet, ktorý prechádza hlbokými zmenami. Pripomína, že „národy sú v pohybe“ (RM 32). Práve v tomto kontexte zostáva misia ad gentes¹ trvalou a nenahraditeľnou úlohou Cirkvi. „Cirkev sa nemôže zrieknuť trvalého poslania prinášať evanjelium všetkým, ktorí Krista, Vykupiteľa ľudí, ešte nepoznajú“ (RM 31). Bez tejto otvorenosti by totiž – ako dokument varuje – „misionárska dimenzia v Cirkvi bola zbavená jej pôvodného zmyslu a cieľového zamerania“ (RM 34).

Drahí bratia a sestry, milí priatelia,
slávnosť Zjavenia Pána nás dnes znovu pozýva, aby sme Vianoce nežili ako uzavretú spomienku, ale ako otvorené tajomstvo. Boh sa v Kristovi zjavil svetu – a toto zjavenie chce pokračovať. Tam, kde sa človek nechá viesť svetlom, ktoré Boh kladie do jeho cesty, tam sa aj dnes môže znovu rozžiariť hviezda, ktorá kedysi priviedla mudrcov až do Betlehema.

¹ ad gentes – latinský výraz označujúci misijné poslanie Cirkvi medzi národmi a skupinami, ktoré ešte nepoznajú Krista.