DEDIČIA NEBA

Podcast:

Aké pocity či myšlienky v nás vyvoláva slovo dedičstvo či dedičské konanie? Aj keď sa nájdu medzi nami takí, ktorí záujem o svojich rodičov a lásku k nim merajú len podľa majetku, ktorý po nich zdedia, predsa sa  mi zdá, že väčšina z nás sa na tieto veci neteší. Pozvanie na svadbu je pre nás čímsi oveľa príjemnejším, ako pozvanie na dedičské konanie. Prečo je to tak? Lebo dedičstvo pripadá do úvahy až po smrti niektorého z rodičov. A čo by to bolo za človeka, ktorý by si – čo i len myšlienkach – prial smrť niektorého zo svojich rodičov? Okrem toho sme iste počuli o prípadoch, keď sa kvôli dedičstvu rozhádala celá rodina. Aj v evanjeliách čítame, ako ktosi zo zástupu prosil Ježiša: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo“ (Lk 12,13). Častokrát sa stáva, že aj súrodenci, ktorí si dobre rozumeli, po dedičskom konaní si nevedia prísť ani len na meno. Preto myšlienka na dedičstvo nie je pre mnohých z nás čímsi príjemným a nehrá v našom každodennom živote takmer nijakú rolu. Jednoducho na to nemyslíme a riešime to, až keď to príde.

No je aj iné dedičstvo, na ktoré môžeme často myslieť a dokonca sa naň aj tešiť. Nemyslím však pritom na nejaké prekvapivé, nečakané dedičstvo, ako to možno vidieť v niektorých filmoch. Človek preukáže nejakej osobe nezištnú službu a neskôr na to zabudne. Po rokoch sa však dozvie, že dotyčná osoba nemala deti a poručila mu celý svoj majetok. Aj takéto prekvapenia sa stávajú. No ja myslím nie na materiálne, ale na duchovné dedičstvo.

Sme totižto dedičia večného života. Je to dôsledok našej viery v Ježiša Krista a krstu, ktorým sme dostali účasť na jeho synovstve. Stali sme sa adoptívnymi Božími deťmi a tým sme získali nárok aj na dedičstvo v nebi. Svätý Pavol apoštol to veriacim Galaťanom pripomína slovami: „A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič“ (Gal 4, 7). Svätý Peter zas zvelebuje Boha za toto dedičstvo, keď píše: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo“ (1Pt1, 3-4).

Aj Katechizmus nám na viacerých miestach píše o tomto duchovnom dedičstve. Slová, ktoré tam čítame, sú pre nás povzbudením. Dozvedáme sa tam napríklad, že na toto dedičstvo netreba čakať, ale jeho závdavok dostávame už teraz. „Boh nám… dáva „závdavok“ alebo „prvotiny“ nášho dedičstva: sám život Najsvätejšej Trojice, ktorý spočíva v tom, že milujeme, ako on miloval nás“ (KKC 735). Takto už tu na zemi máme účasť na Božej láske.

Momenty, v ktorých môžeme čerpať podiely nášho dedičstva, sú okrem vyššie spomenutého života v láske, hlavne sviatosti. „V Kristových sviatostiach Cirkev už dostáva závdavok svojho dedičstva, už má účasť na večnom živote, hoci ešte očakáva „blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ (Tít2, 13) (KKC 1130). Katechizmus ďalej učí: „Nemáme istejší závdavok ani zjavnejší znak tejto veľkej nádeje, čiže nádeje na „nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť“ 2Pt 3,13, ako Eucharistiu. Lebo vždy, keď sa slávi toto tajomstvo, ‚uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia‘ a my lámeme ‚jeden chlieb, ktorý je liekom nesmrteľnosti a protijedom, aby sme nezomreli, ale navždy žili v Ježišovi Kristovi‘“. (KKC 1405)

Mnohí z nás sa na svätej omši zúčastňujeme nielen v nedeľu a prikázaný sviatok, ale aj počas týždňa. Keď pristupujeme k svätému prijímaniu, máme už teraz účasť na nebeskej hostine a na dedičstve, ktoré je v plnosti pripravené pre nás v nebi. Nemusíme čakať, až keď tam prídeme; Boh nám dáva milosť čerpať z neho už teraz.

O toto dedičstvo by sme mali mať väčší záujem ako o hocijaké pozemské. A pri myšlienke naň nemusíme mať žiadny zlý pocit. Nik totiž nemusí zomrieť. Ježiš Kristus, ktorý nám to všetko zabezpečil, už zomrel, a svojou smrťou a zmŕtvychvstaním nám natrvalo otvoril prístup k bohatstvu neba.

Modlime sa: „Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že nás nasycuješ svojím Telom a svojou predrahou Krvou a už teraz nám dávaš nám účasť na Božom živote. Oživuj našu nádej na konečné stretnutie s Tebou vo večnosti, kde ťa chceme spolu s Otcom a Duchom Svätým chváliť a velebiť naveky. Amen. 

Text: P. Peter Dušička SVD