DOKONALÁ RADOSŤ

Podcast:

Zo života sv. Františka Assiského sa rozpráva aj nasledovná udalosť, ktorú uvediem v skrátenej verzii. Brat Leo sa pýta Františka, čo je dokonalá radosť. František mu odpovedá. „Ak by sme dávali celému svetu príklad svätosti a dobrého správania, v tom ešte nie je dokonalá radosť. Ak by sme uzdravovali chorých, vyháňali zlých duchov, kriesili mŕtvych, v tom nie je dokonalá radosť. Ak by sme svojím kázaním obrátili všetkých pohanov – to ešte nie je dokonalá radosť.“ Brat Leo je už netrpezlivý z tohto zdĺhavého vysvetľovania a pýta sa: „Tak čo je potom dokonalá radosť?“ František mu odpovedá. „Brat Leo, predstav si, že sa celí uzimení a hladní vrátime do nášho kláštora. Tešíme sa už, že sa budeme môcť trochu zohriať a dať si čosi pod zub. Zaklopeme na dvere kláštora a vrátnik sa nás nahnevane spýta: ‚Čo ste zač?‘ Odpovieme mu: ‚Sme dvaja z vašich bratov.‘ A on na to: ‚Klamete! Ste skôr dvaja ničomníci, čo sa potulujú po svete a kradnú chudobným almužnu! Choďte preč! Nechcem vás tu už viac vidieť.‘ A ak nás ani po opakovanom prosení nevpustí dnu, ale nás vyženie palicou, a my to trpezlivo prijmeme a z lásky k trpiacemu Kristovi to budeme znášať, ó, brat Leo, napíš, že v tomto je dokonalá radosť.“

Možno nás šokuje takéto chápanie radosti tohto veľkého a obľúbeného svätca. Pre nás by bolo iste veľkou radosťou, keby nám vrátnik otvoril dvere, privítal nás a mohli sme sa konečne zohriať v teple a oddýchnuť si z cesty. Sme totižto naučení na prirodzené radosti, či radosti sveta. A to vôbec nie je zlé, pretože aj cez drobné radosti nám Pán chce spríjemniť náš pobyt na zemi.

No iste sme si všimli, že táto udalosť zo života sv. Františka sa týka inej, hlbšej radosti. Hovorí o dokonalej radosti, teda radosti, ktorá je nad všetky iné radosti. Nie je len nejakým príjemným pocitom, ktorý naplní naše vnútro. Nie je ani ovocím bezproblémového života, oslobodeného od starostí a utrpenia. Dokonalá radosť znamená schopnosť prijať aj veci, ktoré sa nám nepáčia a nehodia, lebo sú ťažké a bolestné. A prijať ich nie „so škrípaním zubov“, nie s túžbou po pomste, nie s pokojom stoického mudrca – ale s veľkorysým, slobodným a radostným „áno“, lebo sa za nimi skrýva tajomný Boží plán. Radosť, ktorá ešte nespoznala hĺbku ľudskej bolesti a tragédie, vlastne ani nie je dokonalou radosťou. Tá však, čo prešla utrpením, sa zdokonalila, lebo sa zrodila z premenenej bolesti a objavila pevný zdroj, z ktorého môže stále čerpať.

Grécke slovo pre „radosť“ je chara. Je odvodené od charis, čo znamená milosť. Znamená to, že radosť – chara, je ovocím Božej charis – milosti. Môžeme preto povedať, že radosť je darom „zhora“, milosťou, ktorú Boh dáva tomu, kto sa vierou spája s Kristom.

Radosť je vždy spojená s Kristom a všetkým, čo sa týka jeho života. Čím viac sa človek snaží pripodobniť Kristovi, čím viac túži podobať sa mu, – a to aj trpiacemu, poníženému a ukrižovanému – tým viac v ňom rastie radosť. Takto totižto pôsobí v nás Duch Svätý a prináša nám radosť ako „odmenu“ za to, že sa chceme podobať Kristovi vo všetkom; aj v jeho nepochopení a odmietnutí.   

Je dobré pripomenúť si túto skúsenosť sv. Františka vždy, keď nás postretne čosi nepredvídané, ťažké či bolestné. Ak prijmeme tieto skúšky s pokorou a vďačnosťou, – podobne ako Kristus – objavíme vnútornú slobodu a naplní nás radosť.

Modlime sa:

Pane Ježišu, sv. Františkovi si zjavil tajomstvo dokonalej radosti. Na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme sa ti stále viac podobali a tak v sebe nosili aj tvoju radosť.