Dňa 15. septembra 2026, kedy celá naša krajina slávila sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, sme v našom spoločenstve prežili dvojnásobnú radosť.
Tento deň sa stal príležitosťou na vďačnosť a oslavu 25. výročia posviacky Kostola a Misijného domu sv. Arnolda Janssena v Bratislave – Petržalke. Slávnostnú svätú omšu o 18:30 hod. celebroval otec biskup František Rábek. Spolu s ním pri oltári koncelebrovali pátri verbisti na čele s ich otcom provinciálom P. Marekom Vaňušom, SVD.
Celá slávnosť sa začala vznešeným a slávnostným vstupom liturgického sprievodu. Od prvých momentov bolo jasné, že prežívame prekrásnu svätú omšu plnú hlbokej vďačnosti. Každý z nás, verných veriacich, si mohol v srdci nanovo a s veľkou vďakou uvedomiť, akým obrovským požehnaním je pre nás prítomnosť Spoločnosti Božieho slova a ich neutíchajúca misijná činnosť medzi nami.
Po skončení duchovného programu v kostole pokračovalo spoločenstvo v duchu kresťanskej pohostinnosti. Rektor misijného domu všetkých prítomných srdečne pozval na agapé priamo do jedálne misijného domu. Stoly boli bohato prestreté a atmosféra dýchala skutočnou rodinnou charizmou prijatia. Okrem telesného posilnenia v podobe chutných koláčikov si však Pán pre mňa osobne pripravil oveľa väčšie, duchovné prekvapenie.
Počas agapé sa totiž rozvinul rozhovor a hlboké zdieľanie nad myšlienkami z kázne otca biskupa Františka Rábeka. Ten vo svojom príhovore zdôrazňoval, aké kľúčové je nevzdávať sa ľahko, keď do nášho života príde kríž a ťažkosti. Za vzor nám dal práve Pannu Máriu a jej vernosť pod krížom, kde pevne stála pri svojom Synovi.
Otec biskup v kázni hovoril o dvoch zvestovaniach Panny Márie. To prvé všetci dobre poznáme – keď jej anjel Gabriel oznámil radostnú zvesť, že počne syna, na čo Mária odpovedala svojím pokorným a odvážnym „Fiat“ – nech sa mi stane podľa tvojho slova. Ale potom prišlo to druhé, tiché zvestovanie v chráme skrze proroka Simeona. Ten Márii oznámil, že jej vlastné srdce prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. A na toto druhé zvestovanie Mária nepovedala nič. Zostala ticho, vo viere a v odovzdanosti.
Keď tieto slová zazneli znova pri stole počas agapé, hlboko zasiahli moje vnútro. V tej sekunde som si ich spojila s mojím vlastným materstvom. Spomenula som si na moje prvé „zvestovanie“, keď som sa pred rokmi dozvedela, že budem matkou – dnes už trinásťročnej slečny. Vtedy som v srdci, tak ako každá matka, ktorá s láskou prijme svoje dieťa, povedala svoje radostné „Fiat“. Vzápätí som si však položila otázku a zosobnila celú situáciu: Čo ak by niekto mne, vo chvíli tej najväčšej materskej radosti, povedal to, čo Simeon Márii? Čo ak by mi niekto oznámil, aká bolesť ma kvôli môjmu dieťaťu čaká? V tom momente som zacítila, ako sa ma silno dotkla Božia milosť. Do očí mi vyhŕkli slzy, keď som si naplno uvedomila, aké nesmierne ťažké to pre Pannu Máriu muselo byť. Kráčať životom s vedomím meča, ktorý raz prebodne jej srdce.
Tento silný zážitok z oslavy ma sprevádzal po celý zvyšok dňa. V ten večer ma táto skúsenosť vtiahla do hlbokej, úprimnej modlitby srdcom. Keď som sa modlila, slová modlitby „Zdravas, Mária“ nadobudli úplne nový rozmer. Už to neboli len naučené vety, ale živý rozhovor s Matkou, ktorej bolesť a vernosť som vďaka tejto slávnosti dokázala pochopiť o čosi viac. Boli to požehnané narodeniny nášho chrámu, ktoré premenili aj moje vlastné srdce.
Odporúčame pozrieť:
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
