HOLUBICA

Podcast:

Všetci asi poznáme tradíciu vypúšťania bielej holubice ako symbolu pokoja a mieru. Prvého januára 2000, ktorý okrem liturgickej slávnosti Bohorodičky Panny Márie je aj svetovým dňom modlitieb za pokoj, začal pápež sv. Ján Pavol II nový zvyk: vypúšťanie bielej holubice. Jeho nástupcovia v tom pokračovali a začalo sa to pomaly stávať tradíciou. No v roku 2014 sa stalo čosi neočakávané, čo viedlo k ukončeniu tejto rodiacej sa tradície. Dve holubice, ktoré pápež František vypustil spolu s deťmi, boli priamo pred očami veľkého zástupu, zhromaždeného na námestí sv. Petra vo Vatikáne, napadnuté havranom a čajkou. Jednej holubici sa podarilo uniknúť a osud druhej nie je známy. Z dôvodu obáv o život holubíc ako i v snahe nedať dôvod k takémuto „krutému divadlu“ pred zrakom detí, sa upustilo od tejto tradície. A hoci tento krásny zvyk, ktorý nesie v sebe hlboké posolstvo mieru, už nie je pravidelným, predsa sa ešte stále objavuje. Napr. terajší Svätý Otec Lev XIV. počas svojej pastoračnej návštevy Kamerunu 16. apríla 2026 vypustil bielu holubicu s prianím, aby „Boží pokoj spočíval na nás všetkých, a udržal nás zjednotených v jeho pokoji.“

Vypustenie holubice však nie je nejakým „vynálezom“ posledných rokov. Z biblickej histórie vieme, že Noe po potope tak isto vypustil holubicu, aby zistil, či vody ustúpili. Keď sa po siedmich dňoch vrátila s čerstvou olivovou ratolesťou, znamenalo to, že voda už opadla a Boží súd nad ľudstvom sa skončil. Holubica s ratolesťou sa tak stala znamením zmierenia, pokoja a nového začiatku. 

Vo Svätom písme sa však stretáme ešte aj s inou holubicou. Objavuje sa pri Ježišovom krste v Jordáne, ako o tom čítame v evanjeliu: „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.“ (Mt 3, 16). Pri tejto udalosti, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti, Duch Svätý zostupuje v telesnej podobe holubice na Ježiša. Holubica sa takto stáva jedným z dôležitých symbolov Ducha Svätého. 

Aké posolstvo o Duchu Svätom nám však prináša tento symbol? Holubica nie je dravý vták, ako orol či jastrab, pred ktorým sa majú iné vtáky „na pozore“. Sv. Gregor Veľký ju charakterizuje nasledovne: „Holubica je jednoduché (t. j. nevinné) zviera: nenosí v sebe horkosť žlče, nepoužíva zobák na trhanie, nemá pazúry na poranenie. Nikdy sa na nikoho nehnevá, nikdy sa nikomu nepomstí.“ Takto nám tento symbol ukazuje, že Duch Svätý nepôsobí násilne, agresívne, nevnucuje sa, ani nikoho na nič nenúti. Nevyvoláva v ľuďoch strach, ale vzbudzuje v nich dôveru. Neodháňa ich od seba hnevom, ale priťahuje dobrotou. Neubližuje nikomu, ale svojou prítomnosťou oblažuje. Neprináša konflikty a rozdelenie, ale zmierenie a pokoj. Tento druh pôsobenia Ducha sa prejavuje aj v Ježišovi, na ktorom sa plní Izaiášovo proroctvo: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí…“ (Mt 12, 18-20).

Z mladosti si pamätám na rozprávku, v ktorej vystupoval kráľ Kazisvet. Je to iba rozprávkové meno, pretože som sa s takým menom v normálnom živote nestretol. Ale v skutočnosti je vo svete veľa „kazisvetov“, čiže takých, ktorí svojou pýchou, aroganciou a hrubosťou ubližujú druhým, kazia vzťahy, rozdeľujú spoločenstvo a rozsievajú nepokoj a hádky. Ak badáme v sebe takéto tendencie, je dobré prosiť Ducha Svätého, aby nás uzdravil a premenil. Keď sa mu otvoríme, vie nás premeniť tak, že sa aj na nás splnia blahoslavenstvá o „tichých“, ktorí budú dedičmi zeme, a „o tých, čo šíria pokoj“, lebo ich budú volať Božími synmi. 

Modlime sa: Bože, Duchu Svätý, naplň ma svojím pokojom a urob ma jeho šíriteľom. Amen.