MATKA NÁDEJE

Podcast:

V kostole sv. Petra v nemeckom meste Augsburg visí aj obraz Panny Márie, Rozväzovačky uzlov (Maria Knotenlöserin). Bol namaľovaný na základe skutočnej udalosti zo 17. storočia. V manželstve nemeckého šľachtica Wolfganga a jeho manželky Sofie sa objavili vážne manželské problémy. Keďže manžel sa chcel vyhnúť rozpadu manželstva, hľadal radu u istého jezuitského kňaza, ktorý ho povzbudil, aby všetky problémy zveril Panne Márii. Potom sa Wolfgang aj s kňazom viackrát stretli a modlili na tento úmysel. Pri ich poslednom stretnutí priniesol manžel kňazovi svoju manželskú stuhu. Vtedy bývalo totižto zvykom, že nevesta a ženích boli počas svadobného obradu zviazaní stuhou, symbolom ich nerozlučnej jednoty. Keď sa modlili, kňaz pozdvihol stuhu k obrazu Panny Márie a prosil ju slovami: „Týmto zbožným úkonom ti odovzdám toto manželské puto. Rozviaž ho a vyhlaď ho.“ Chcel tým, aby Panna Mária rozviazala „uzol“ napätia a nedorozumenia, ktorý sa na tejto stuhe vytvoril, a aby bolo opäť všetko rovné a hladké. Wolfgang sa potom v nádeji vrátil domov a došlo k zmiereniu s manželkou. Príbeh o ich zachránenom manželstve sa začal odovzdávať ďalej. Najprv ich synovi a potom vnukovi, ktorý sa stal kňazom. On dal potom okolo roku 1700 namaľovať príbeh svojich starých rodičov a tak vznikol obraz Panny Márie – Rozväzovačky uzlov.  

Veriaci sa už oddávna obracali k Panne Márii, aby im pomohla rozviazať rôzne „uzly“ v ich živote.  Samozrejme, nejednalo sa o uzol v šnúrkach na topánkach, ale o uzly, pri ktorých sa vzťahy a život natoľko zamotali, že nič nešlo ďalej. Dúfali, že im Panna Mária pomôže. Skutočnosť jej veľkej úcty medzi veriacim ľudom potvrdzuje, že sa v nej nesklamali, ako to vyjadril sv. Bernard slovami modlitby: „Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal…“

Mnohí aj pochopili, že tým najväčším uzlom, ktorý môže Panna Mária rozviazať, tým najväčším problémom, ktorý môže vyriešiť a zázrakom, ktorý nám môže vyprosiť, nie je ani tak uzdravenie či náprava vzťahov, ale ochota prijať kríž a utrpenie v snahe nasledovať Krista a plniť vo všetkom Božiu vôľu. Vieme, že nie všetci sa uzdravili zo svojich chorôb v Lurdoch, alebo na iných mariánskych pútnických miestach, ale mnohí sa odtiaľ vrátili domov plní vnútorného pokoja a sily niesť ďalej svoju chorobu a tak svedčiť o Kristovi. Ich pozemské nádeje na uzdravenie sa nenaplnili, ale zato načerpali inú nádej: že aj kríž má zmysel, lebo spája s Kristom a vedie k pravému životu, a že iba v Božej vôli je náš pokoj. 

V tomto duchu Cirkev uctievala Matku Božiu aj ako Matku nádeje. Pripomíname si to aj v našich piesňach. Napr. v piesni Nastokrát buď pozdravená, spievame „Ty si naša milá Matka, ty si naša nádej sladká, Panna mocná, Hviezda morská, pomôž nám, ó Mária“. Alebo v piesni „O jak sa sladko spieva, to meno Mária“ opakujeme refrén: „Ty si tá dobrá Matka, ta si moja nádej. Ty si všetka potecha mojej duše smutnej.“

Pápež František v jednej katechéze uvažuje o Matke nádeje aj týmito slovami: „Nie je to žena, ktorú deprimujú neistoty života, osobitne, keď sa zdá, že nič nejde správnou cestou. Nie je to ani žena, ktorá násilne protestuje… Je to naopak žena, ktorá počúva, ktorá prijíma existenciu tak, ako sa nám sama dáva, so svojimi radostnými dňami, ale aj so svojimi tragédiami… až po vrcholnú noc…, keď je jej syn pribitý na drevo kríža. Mária „stála“ v tej najtemnejšej tme… Neodišla preč. Mária je tam, verne prítomná zakaždým, keď treba držať zažatú sviečku na mieste oparu a hmly… Je tam z vernosti Božiemu plánu, za ktorého služobnicu sa prehlásila v prvý deň svojho povolania, ale tiež vďaka svojmu inštinktu matky, ktorá jednoducho trpí zakaždým, keď dieťa zažíva utrpenie. Z toho dôvodu ju všetci milujeme ako Matku. Nie sme sirotami: máme v nebi Matku… Učí nás cnosti očakávania, aj keď sa všetko zdá byť nezmyselné. Vo chvíľach ťažkostí, nech vždy napomáha našim krokom, nech vždy prehovorí do nášho srdca: ,Vstaň. Hľaď vpred. Hľaď na obzor’, lebo ona je Matkou nádeje.“

Nezabúdajme v tomto Jubilejnom roku na Matku nádeje a prosme ju, aby „rozväzovala uzly“ nášho života a vyprosovala nám silu, s ktorou ona stála pod krížom svojho Syna.

Modlime sa: Nepoškvrnená Panna, ty si Božia i naša matka. Si Matka nádeje, lebo vieš rozviazať uzly v našom živote, a čakáš na nás, svoje deti, v nebeskej sláve. Vypros nám milosť a silu vytrvať pri tvojom Synovi a našom Pánovi vo všetkých krížoch nášho života. Amen.