Podcast:
V parku misijného domu sv. Michala archanjela v Steyli v Holandsku sa nachádzajú celkovo štyri jaskynky. Boli vybudované pre účastníkov duchovných cvičení, aby sa v nich mohli modliť. Najkrajšia a najbohatšie vyzdobená je kaplnka Panny Márie. No priestorovo najväčšia a ponúkajúca najviac miesta na meditáciu je kaplnka Ježišovej agónie v Getsemanskej záhrade. Centrálnym motívom je kľačiaci Spasiteľ v nadživotnej veľkosti, s očami upretými do neba. Z evanjelií vieme, že Ježiš sa tu modlil slovami: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22, 42). Ježiš prežíva smrteľnú úzkosť a v poslušnosti prijíma „kalich utrpenia“, ktorý mu ponúka Otec. Jaskynka ponúka návštevníkovi až tri úrovne pohľadu, kde sa môže zastaviť a meditovať scénu Ježišovho zápasu. Od najnižšej, kde vidí celú scénu až po tú najvyššiu, kde je už celkom blízo a vidí trpiacu tvár Spasiteľa, po ktorej stekajú kvapky krvi. Nevieme s istotou, prečo záhradný architekt navrhol práve túto kaplnku ako najväčšiu a bol taký veľkorysý pri ponúknutí rôznych uhlov pohľadu a priestorov na meditáciu. Ale isté je, že mnohí z tých, čo prichádzali na duchovné cvičenia, prichádzali preto, aby si vyprosili silu na prijatie Božej vôle a v tejto jaskynke mali možnosť, aby si vyprosili potrebnú milosť a našli útechu.
Hoci modlitba je čímsi krásnym a príťažlivým, lebo je rozhovorom s Bohom, ktorý nás má rád, nie je vždy ľahká. Je ľahké modliť sa, ak sa nám v živote darí, ľudia nás majú radi, zdravie nám slúži a máme dostatok toho, čo potrebujeme. Náročnejšie je modliť sa vtedy, ak toto všetko stratíme a navštívi nás nešťastie či choroba. Hoci práve takéto životné skúšky sú pre mnohých akýmsi „budíčkom“ a vedú ich k modlitbe a hľadaniu pomoci u Boha, predsa je pravdou, že nie ľahké prijať v nich Božiu vôľu a nájsť v nej pokoj. Koľkí, i hlboko veriaci ľudia, zvlášť ak ochorejú a veľmi trpia, modlia sa, a so slzami prosia o pomoc a úľavu. Častokrát sa im však zdá, že nedostávajú odpoveď a úľava neprichádza. Prežívajú modlitbu ako boj, v ktorom sa musia vzdať všetkých svojich plánov a predstáv o živote a v pokore prijať to, čo Boh posiela. Je to zápas, ktorý unavuje a vyčerpáva; a častokrát trvá mesiace, ba i roky. Predsa však modlitba, čo i len krátka, je jediným, čo dáva zmysel v danej situácii. Opakovanie Ježišových slov „Abba – Otče“, alebo mena „Ježiš“, či iného nábožného vzdychu, sa vtedy stáva svetielkom nádeje, ktoré svieti v tomto temnom tuneli.
Ježiš pozná tento bolestný zápas o prijatie Božej vôle. Sám ho zakúsil a naplnil podobné životné skúšky svojou prítomnosťou. Preto modlitbou v podobných situáciách máme účasť na jeho modlitbe v Getsemanskej záhrade a tajomne sa mu pripodobňujeme; stávame sa mu podobnými v utrpení. A to nikdy neostane bez útechy ako píše sv. Pavol: „Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha“ (2 Kor 1, 5). A zanecháva aj povzbudenie: „A myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 18, 8).
Celý Arnoldov život je charakterizovaný snahou o hľadanie a plnenie Božej vôle. Neobišlo sa to však bez utrpenia či bolesti. Keď pred otvorením misijného domu počul množstvo negatívnych poznámok na svoju adresu a nepodarilo sa mu ani po viacerých pokusoch a cestách nájsť spolupracovníkov, znechutilo ho to. Píše: „Začal som bojovať so silným pokušením, ktoré mi našepkávalo, aby som dal pokoj celému podujatiu. Pritom som si však živo uvedomoval, že ak je toto podujatie od Pána, budem musieť prejsť cez mnohé utrpenia. Dokonca som už aj prichádzal k rozhodnutiu, že s tým prestanem. A keby som si vtedy nebol povedal: ,Si zbabelec! Konáš proti Božej vôli!’, veru, bol by som sa vzdal všetkého.“
Modlime sa: Pane Ježišu, ty sám poznáš, čo znamená piť z kalicha utrpenia. Daj nám milosť, aby sme sa vždy spojili s tebou v našich utrpeniach a prijali Božiu vôľu, v ktorej je náš pokoj. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
